13. November 2012, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 32 000,- € Projekt II.. 1969. Chrómovaný plech. 94 x 94 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
15 300,- € Červený reliéf. 1962. Polychromovaná sadra. 70 x 70 cm. (88. aukcia súčasného umenia, 27. 10. 2009)
Biografia: Narodil sa 11. júna 1931 v Prahe, zomrel 15. 9. 2010 tamtiež. 1943-45 študoval súkromne kreslenie u maliara Vladimíra Leitnera v Prahe. 1946-48 študoval u kameňosochára Otakara Velínského. Po získaní remeselnej prípravy sa prihlásil na Akadémiu výtvarných umení v Prahe, kde v rokoch 1949 - 1954 študoval v ateliéri profesora Jana Laudy. Spolu s Bedřichom Dlhým, Theodorom Pištěkom, Janom Vachudom, Karolom Neprašom a Karlom Kučerom založil roku 1962 voľné združenie PALETA VLASTI, neskôr sa stal členom NOVÉ SKUPINY a skupiny ZAOSTALÍ. Začiatkom 60-tych rokov nasmeroval svoj prejav ku geometrickej abstrakcii. Stal sa zároveň obhajcom neokonštruktivistického prejavu skupiny KRIŽOVATKA, ku ktorej patril. Do roku 1974 vytvoril z chrómovanej ocele „štruktúry“, variácie najrôznejších zostáv geometrických telies, väčšinou gulí a ich segmentov. Ďalšia tvorba bola ovplyvnená akciami uskutočňovanými v prírode v rokoch 1968 – 69, na ktorých išlo o náhodné konfrontácie abstrakcií, geometrických tvarov a voľnej prírody. Tieto prežitky reality viedli Demartiniho k preverovaniu účinku náhody v umeleckej tvorbe. Vznikali reliéfy Projektu, Modely vymedzeného miesta s Modelmi miest. Od polovice 80-tych rokov zaujal českého umelca poriadok, ktorý v náhodilosti objavil, tiež nesúlad racionálnej tvorivosti a nezadržateľnosti procesu rozpadu. V tom čase monumentalizoval svoje prežitky prázdna v stopách ľudskej existencie aj prostredníctvom diel. Počas normalizácie mohol vystavovať len veľmi obmedzene. Dnes sú jeho diela reprezentatívne zastúpené v zbierkach pražskej Národnej galérie a ďalších českých i zahraničných múzeí moderného umenia (napr. Moravská galéria v Brne, Musée National d'Art Moderne, Centre Georges Pompidou v Paríži). 1990 menovaný profesorom na Akadémii výtvarných umení v Prahe a bola mu udelená zlatá medaila Za zásluhy.
Literatúra: Hlaváček, J.: Hugo Demartini. Odeon, Praha 1991. Kol. autorov (texty: Vít Havránek, Josef Hlaváček, Josef Kroutvor, Mahulena Nešlehová, Jiří Padrta, Petr Wittlich). Hugo Demartini. Gallery, Praha 2010.
Poradové číslo: | 89 |
Odhadovaná cena: | 20 000 – 25 000 € |
Konečná cena: | 19 000 € |
Rok: 1965
Technika: Drevo, sololit, akrylát
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 75 x 75 cm
Značené: Značené na zadnej strane "H. Demartini"
Popis:
Významná súkromná zbierka Gabriela Herczega v Bratislave. Získané prostredníctvom bratislavskej Galérie KOMART za osobnej prítomnosti autora. Dielo je reprodukované in.: Hlaváček, J.: Hugo Demartini. Odeon, Praha 1991.
“PRIESTOROVÝ RELIÉF”
je reprezentačné dielo českého umelca Huga Demartiniho. Je považovaný za kľúčovú osobnosť českého sochárstva druhej polovice 20. storočia, priekopníka tzv. českej konštruktvistickej školy. Venoval sa prevažne abstraktnej geometrickej tvorbe. Po ukončení štúdia sa však v jeho umení uplatňovali aj prvky informelu. Neskôr sa začal zaoberať sakrálnym reliéfmi a papierovými kolážami, čím sa mu podarilo vymaniť sa z informelovej maľby. Začína vtlačovať najrôznejšie predmety do plôch mäkkej hliny, čím vytváral štruktúrované záznamy, ktoré takto prevádzal do negatívu v sadre. V šesťdesiatych rokoch vyšiel Demartini do krajiny, kde vytváral land artové objekty, ale aj jednorazové akcie, dnes zachytené len v dokumentáciách. K veľmi osobitým patria jeho priestorové kompozície z geometrických prvkov náhodne vyhodených do vzduchu. Zaujíma ho vytváranie štruktúr vyhodených tvarov, ich postupná premena počas letu i pádu. Stáva sa teda iba pôvodcom, hýbateľom - premenlivá vzťahová zostava vzniká iba pohybom jeho tela, vďaka jeho akcii. Výslednú kompozíciu autor nemení a prvky po dopade fixuje. Na pamätnej výstave Socha 1964 v Liberci vystavil "uväznenú plastiku"; sochu uzavrel do ďalšej sochy - schránky zo zváraných plechov, takže ju nemohol nikto vidieť. Ešte na konci prvej polovice 60. rokov sa stal jedným z protagonistov neokonštruktivizmu, hlásiacich sa k programu novej prírody a novej citlivosti. Dospel k priestorovej štruktúre, v ktorej boli jednotlivými prvkami rôzne - aj neúplné - gule. Veľkorysé poňatie (a to aj vo formátoch) ho odlišovalo od jeho kolegov. Postupne sa k štruktúre zapájal aj vonkajší priestor, vznikali akési schránky po geometrických útvaroch, ktoré autor čiastočne deštruoval. Od začiatku 70. rokov posilňoval minimalistické trendy svojej tvorby, ktoré dovŕšil v cykle "Modelov" - akýchsi belostných javísk bez aktérov uzatvorených do priehľadných sklenených schránok (1979). Modely postupne vyústili do sadrového cyklu topografických "Miest", ešte prázdnejších, ale rozľahlejších reliéfov "ničoho".
Zoznam diel autora: