13. November 2012, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 15 000,- € Oltár súčasnosti. 1964-65. Reliéf, asambláž, koláž na dreve. 120 x 84 cm. (86. letná aukcia, 9. 6. 2009)
7 634,60,- € Oltár súčasnosti. 1965. Kombinovaná technika. 115 x 64 x 15 cm. (75. aukcia súčasného umenia, 23. 10. 2007)
Biografia: Narodil sa 15. 6. 1937 vo Veľkej Hradnej. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení (1959 – 1965) v Bratislave na oddelení monumentálnej maľby u profesorov Dezidera Millyho a Petra Matejku. 1981 – 1990 pôsobil v Nemecku, Kanade a Spojených štátoch. Emigroval vo veľkom štýle. Auto, ktoré ho previezlo cez hranice, vystavil na najprestížnejšej svetovej výtvarnej výstave na Documente v Kasseli (1982) a stal sa prvým slovenským výtvarníkom, ktorý na tomto podujatí participoval. Samostatne výstavoval (výber): 1958 - Obrazy — Grafiky, Kultúrny dom, Bánovce nad Bebravou; 1967 - Stano Filko. Obydlí současnosti a skutečnosti, Galerie na Karlovom námestí, Praha;. Grafika, Galérie Václava Špály, Praha; 1969 - Stanislav Filko. Environnement Universel; 1995 - Piata dimenzia, Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava; 2001 - Stanislav Filko. Šeherezáda - Žena - Venuša, Galéria Slovenská sporiteľňa, Banská Bystrica; 2008 Triáda – piata – štvrtá – (dimenzia), Slovenský inštitút, Praha; Filkova archa a oltáre súčasnosti, GHMB, Bratislava; 2011 - Mapy ženy rakety, galéria Linea, Bratislava.
Literatúra: Šesťdesiate roky. SNG Bratislava. 1995; Grzonka, P. (Dušan Brozman): Stano Filko. Arbor vitae, Praha 2005.
Poradové číslo: | 92 |
Odhadovaná cena: | 6 000 – 8 000 € |
Konečná cena: | 6 000 € |
Rok: 1966 - 67
Technika: Kov, polychrómia
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: výška 58 cm
Značené: Neznačené
Popis:
Významná súkromná zbierka v Bratislave. Získané priamo z ateliéru umelca. Vystavované: Stano Filko. Externé prostredie – komunikácia. Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava 1967. Pendant k obdobnému dielu autora, ktoré bolo predkladané na 100. večernej aukcii SOGY (2011).
"MODRÝ OBJEKT II."
je bezpochyby raritou. Stano Filko nepretržite, od polovice šesťdesiatych rokov, kedy vstúpil na výtvarnú scénu až po dnešok - patrí medzi kľúčové osobnosti slovenskej výtvarnej scény a je neprehliadnuteľný aj v širšom medzinárodnom kontexte: "... o máloktorom slovenskom umelcovi možno povedať, že je "žijúcou legendou", tvorcom, ktorý sa pokúsil prekročiť hranice regionálnej situovanosti tunajšieho umeleckého vývoja. Stano Filko počas temer piatich desaťročí tvorby zasiahol - a dodnes zasahuje - prakticky do všetkých dôležitých vývojových tendencií v súčasnom výtvarnom umení, využíval vari všetky klasické i novo vznikajúce vizuálne médiá. Vytvoril bezprecedentne obsiahle a mimoriadne členité dielo, ktoré sa svojou proteovskou podstatou vzpiera jednoznačnému zaradeniu. Dopomohol tomu aj sám, premysleným budovaním vlastnej individuálnej mytológie, čím ďalej splývajúcej do nerozlučného celku s jeho tvorbou, životnými postojmi a konaním. Filkova tvorba je svojou povahou konceptuálna. Toto tvrdenie, ktorým rád operuje aj sám autor, môže na prvý pohľad znieť rozporne, ak máme na mysli zdanlivú chaotickú rôznosmernosť a rôznorodosť jeho tvorby. Napriek tomu má racionálne jadro. V jeho výtvarnom svete nájdeme introspekciu aj extrovertnosť, intelektuálny i intuitívny prístup, neosobnú objektovú artikuláciu i číro gestickú expresiu, hromadenie výrazových prostriedkov a inokedy zas ich nápadnú a programovú redukciu, ambíciu ovládnuť široký, nezmerný, priam kozmický priestor a zvláštny, miestami trochu ťažkopádny, rustikálny a rudimentárny "miestny kolorit". Vedome vystúpil proti umeniu (v tradičnom "meštiackom" zmysle slova) a proti "umeleckosti" artefaktu a jeho "pragmatickej" funkcii (v zmysle používania umeleckého diela na komerčné a iné, mimoumelecké, účely), od začiatku programovo narúšal konzervatívne spoločenské a kultúrne milieu Slovenska.... " (K. Bajcurová, A. Hrabušický). V rokoch 1964-65 interpretuje Filko historické formy oltára, ktoré asamblážovo kombinuje so zrkadielkami a dobovými reklamnými fotografiami vzťahujúcimi sa prevažne k ženskému telu. Podľa Z. Rusinovej " ... oltáre, ktoré Filko vystavil v rámci svojej environmentálne riešenej výstavy pod názvom Obydlie súčasnosti a skutočnosti v Prahe r. 1967, upozorňujú na vytrácajúcu sa auru posvätnosti uviaznutú v osídlach konzumu. Na pozadí stretu sakrálnych a erotických motívov sa v týchto symetricky a asymetricky koncipovaných paródiách "násteniek" v absurdných súvislostiach náhody i zámeru prelínajú kultúrne rezonancie a vedľajšie produkty života...". Aurel Hrabušický vo svojom nepublikovanom texte k Filkovej výstave v SNG (1993) o problematike oltárov píše: "... najväčšiu plochu oltárov vypĺňajú výstrižky buď z reprodukcií umeleckých diel (akoby autor rozstrihal obrazovú publikáciu o českej gotike) so sakrálnou tematikou, alebo výstrižky z erotických časopisov s veľmi profánnymi motívmi... . Púťové rekvizity -malé krucifixy- sú pribité podobne ako nábojnice a klince do rámov objektov a spoluvytvárajú tak ich ostnatý, naježený výzor, ktorý je v protiklade s ich sladkastým obsahom... ". 1966 na Výstave mladých v Moravskej galérii v Brne vystavuje objekty s reprodukovanou hudbou a zvukom. 1967 na výstave Stano Filko Obydlí současnosti a skutečnosti v Galérii na Karlovom námestí v Prahe inštaluje niekoľko Oltárov súčasnosti. V nasledujúcich rokoch vytvára enviromenty vychádzajúce zo základného tvaru tubusovej konštrukcie s audiovizuálnymi prvkami. Prinášajú obraz civilizácie, erotiky, vesmíru i politického diania – sú „oslavou reality“ a výzvou k hre a poznaniu. Do konca sedemdesiatych rokov Filko vytvára enviromenty, v ktorých diváka prostredníctvom multimediálneho aktivovania zmyslov vťahuje ho do novej, umelej skutočnosti. Filkove enviromenty z rokov 1966-1970 „...sú aj v medzinárodnom meradle ranými príkladmi umenia priestorovej inštalácie...“ (Dušan Brozman).
Zoznam diel autora: