13. November 2012, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 49 790,88,- € Sediaca (Akt ženy v červenom klobúčiku). Okolo 1931. Olej na plátne. 47 x 33 cm. (53. zimná aukcia, 30. 11. 2004)
30 000,- € Pastier s obcami. Okolo 1931. Olej na plátne, 47 x 40 cm. (87. jesenná aukcia, 6. 10. 2009)
Biografia: Narodil sa 4. 5. 1895 v Turčianskych Tepliciach, zomrel 5. 6. 1938 v Bratislave. 1914--1916 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Raksányi). 1922 na Umeleckopriemyselnej škole (prof. Brunner), 1923--1927 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Brömse, Thiele). 1916--1922 pôsobil ako notársky úradník v Turčianskych Tepliciach, 1929 učiteľ na meštianskej škole v Bratislave, od 1930 profesor na večerných kurzoch učňovských škôl a na Škole umeleckých remesiel (oddelenie grafiky a reklamy, módne kreslenie) v Bratislave. 1930--1932 manifest modernizmu Súkromné listy Fullu a Galandu. V tom čase lyrické variácie Picassovho neoklasicizmu, najmä v cykle aktov kúpajúcich a česajúcich sa žien i v tradičnej téme materstva. Galanda pritom zachovával elementárnu kubistickú reč: obraz prestáva byť priehľadom do priestoru, síce vždy imaginatívneho, ale predsa opakujúceho našu každodennú skúsenosť. Zároveň však neoklasicizujúci figurálny prvok opätovne sprítomňuje ilúziu trojdimenzionálnej reality. V porovnaní s inými, časovo súbežnými Galandovými dielami (najmä obrazovou sériou Zbojníci, 1932 - 1934), štýlová retardácia "ružovej periódy" má svoje hlbšie príčiny a významné následky. Monochrómmny akcent na objemovosť, zdôraznenie figúry celkom ovládajúcej priestor obrazu, získava týmto Galandovým dielam dovtedy v našom maliarstve netušené a neznáme hodnoty. 1937 strieborná medaila na svetovej výstave v Paríži. Okrem maliarstva sa rovnocenne venoval voľnej a knižnej kresbe a úžitkovej grafike. 1991 bola v odbornej garancii Turčianskej galérie v Martine sprístupnená stála expozícia umelcovho diela v Dome Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach.
Literatúra: Pospíšil, J. - Zatloukal, L.: Mikuláš Galanda. Monografia o slovenskom modernom maliarovi. Praha 1934; Kalmán, J.: Galanda (Línie tichého smútku) - bibliografický súpis. Bratislava 1944; Vaculík, K.: Mikuláš Galanda. Obrazy, kresby, grafika. Bratislava 1963; Vaculík, K.: Mikuláš Galanda. Bratislava 1983; Kostrová, Z.: Aktuálnosť Galandovho umeleckého odkazu. In: Mikuláš Galanda 1895-1938. Stála expozícia zo života a tvorby. Kat. stálej expozície. Turčianske Teplice, Dom Mikuláša Galandu, Martin, Turčianska galéria 1989; Kostrová, Z.: Mikuláš Galanda. 1895-1938. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1995; Kostrová, Z.: Mikuláš Galanda. Pallas, Bratislava 2001.
Poradové číslo: | 71 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: Okolo 1924 - 27
Technika: Olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 19 x 15 cm.
Značené: Neznačené.
Popis:
Súkromná zbierka v Čechách. Na zadnej strane autorovou rukou (?) "Vino Galanda" a text "… z aukce v Umelecké Besede v Bratislavě…”. Dielo bolo získané pôvodným majiteľom na aukcii (predajnej výstave) v Umeleckej besede Slovenskej v Bratislave. Obraz získali jeho dedičia. Mikuláš Galanda bol členom Umeleckej besedy Slovenska, pravidelne sa zúčastňoval na jej predajných výstavách (každoročne 1931 -1934 a potom až 1938). Samostatne však vystavoval v bratislavských priestoroch UBS až po smrti (1939, výstava: “Umelecký odkaz Mikuláša Galandu”).
“VÍNO”
je z kompozičného a štýlového zreteľa zaujímavým dokladom Galandovej “sociálnej” periódy rokov 1924 – 1928 (1929). Dielo je výnimočné tým, že vyslovene cituje vecné inštrumentárium jeho známeho grafického cyklu “Láska v meste” (1924). Konkrétne litografiu Bio (13,8 x 9, 9 cm). Obdobný motív sa potom zjavuje na ilustrácii v časopise DAV v roku 1925. To by mohlo určiť datovanie nášho obrazu do prvého dôležitého obdobia tvorby autora okolo polovice dvadsiatych rokov. Olejomaľby tejto periódy sú vyslovenou vzácnosťou. Na druhej strane – štýlovo dielko odkazuje aj k známym kompozíciám z majetku SNG (V krčme, 1927, alebo k farebnej monotypii “Pijan” z toho istého roku). Čo môže byť horná hranica datovania vzniku posudzovaného diela. Galandov začiatočnícky vývinový zdvih po línii secesia -- expresionizmus, rámcovaný budapeštianskym očarením secesnou rytmikou kresby Klingera, poznaním Hodlerovho symbolizmu a dovŕšený pražským stotožnením sa s melanchóliou Muncha i expresívnej kritickosti nemeckej novej vecnosti, má očividnú analógiu v časovo súbežných úsiliach nášho secesného expresionizmu, živeného najmä príkladom maďarskej moderny. I jeho vyústenie v prvých Galandových zrelých umeleckých pokusoch bolo podobné. Možno ho vcelku jednoznačne umiestniť na pozadie širokého prúdu sociálneho umenia dvadsiatych rokov (už spomínaný grafický cyklus Láska v meste, ale aj napríklad aj olejomaľba Milenci, 1926--1928). Pri hodnoteniach tejto sociálnymi poukazmi podmienenej periódy Galandových začiatkov sa obvykle zdôrazňuje, že bol prvým, ktorý na program dňa vyniesol civilizmus, mestskú tému, čím vytvoril potrebnú potiváhu postupne sa profanujúcemu dedinskému žánru a zároveň dal jasný signál pre námetovú inováciu mladším generačným vrstvám našej medzivojnovej maľby. I keď toto tvrdenie celkom nezodpovedá skutočnosti a možno ho prijať len v úzkych súvislostiach národnej línie našej moderny, predsa Galandovi v čomsi primát bezpochyby prináleží. Naše sociálne maliarstvo takmer bezvýhradne zakladalo svoje významové oprávnenie buď na priamočiarom naturalizme, či sentimentalite ikonografie (sociografický naturalizmus výjavov z proletárskych periférií) alebo na vnášaní jednoznačne politicky rozoznateľného rozprávačského prvku (epické dedinské grotesky Weinera, Prohászku a ďalších). S výnimkou novoklasicistu Foltýna sa nikto príliš nezaujímal o štýlovú stránku maliarskej výpovede. Galanda tomuto trendu podľahol len čiastočne a neskôr, v prechodnom období "sentimentálnej citovosti" rokov 1933--1936 (Žobranie, 1933; Šašo, 1934; Slepec, 1934). No v jeho počiatkoch dával jasne najavo, že v zásade mu nejde o spoločenskú kritiku. Nahradil ju všeobecnejším a pozitívnejším dôrazom na nenápadnú lyrickosť civilnej krásy všedného života všedných ľudí v duchu vtedy už doznievajúceho českého poetizmu. A tak sa v duchu súdobej sociálnej maľby Čapka, Kremličku, Zrzavého mení tvrdá, ešte v podstate naturalistická modelácia Milencov alebo aj o trochu neskoršieho Harlekýna, 1927, na kresbovú striedmosť a zúženú farebnosť obrazu V krčme, 1927, či objemovú štylizáciu diela Pri kolíske, 1927. Z hladiska celkového diela Mikuláša Galandu má teda náš obraz vypovedaciu, i keď len komparatívnu hodnotu (k čomu prispieva aj jeho drobný formát). To je však z obchodného hľadiska jednoznačne vyvážené nedostupnosťou diel autora na verejnom trhu a ich zberateľskou exkluzivitou.
Zoznam diel autora: