13. November 2012, 19:00
Biografia: Narodil sa 25. septembra 1791 v Levoči, zomrel 18. novembra 1860 vo Vila Appeggi v Taliansku. Bol zakladateľom renomovanej umeleckej rodiny. Jeho synovia Karol ml. (1822-1901), Andrej (1824-1895), František (1832-1974) a dcéra Katarína (1831-1865) sa stali známymi maliarmi. Študoval na gymnáziu v Levoči, matematiku a geometriu na Kráľovskej akadémii v Cluji a na Institutum geometricum v Pešti, 1818-1822 na Kresliarskom inštitúte v Pešti, 1822 na výtvarnej akadémii vo Viedni. 1840 sa stal členom Uhorskej akadémie vied. Pôsobil ako zememeračský inžinier na panstve v Starej Ľubovni, potom šesť rokov ako maliar u biskupa Esterházyho v Rožňave, 1826 v Eisenstadte, 1830-1832 vo Viedni, 1832-1838 v Ríme, 1838-1843 v Pise, 1843-1848 vo Florencii, kde vyučoval na výtvarnej akadémii, od 1848 vo Villa Appeggi pri Antele v Toskánsku. 1853 navštívil Uhorsko. Pravidelne počas života vystavoval vo Viedni a Ríme. Prvú samostatnú posmrtnú výstavu mal v Budapešti (1899). Jeho diela sú zastúpené v zbierkach Múzea výtvarných umení v Budapešti, Slovenskej národnej galérie, Východoslovenskej galérie v Košiciach, Österriechische Galerie vo Viedni, v múzeách a galériách v Mníchove, Kodani, Florencii, Drážďanoch, Lipsku, ako aj Národnej galérie v Prahe.
Literatúra: Pogány, Ö., Gáborné, K.: Markó Károly. Budapest 1954; Bodnár, E.: Markó Károly. Budapest 1980; Wagner, K.: Ehrenhalle verdinstvoller Zipser des 19. Jahrhunderts. Levoča 1901; Bellák, G.-Dragon, S.-Hessky, O.: Markó Károly és köre. Mítosztól a képig. Budapešť, 2011; Pataky, D.: A magyar rajzmüvészet. Budapest 1960; Petrová-Pleskotová, A.: Slovenské výtvarné umenie národného obrodenia. Bratislava 1966; Thieme-Becker Lexikon, zv. 24, s. 117.
Poradové číslo: | 25 |
Odhadovaná cena: | 8 000 – 10 000 € |
Konečná cena: | 8 000 € |
Rok: Okolo 1835
Technika: Olej na dreve
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 25,4 x 22,5 cm
Značené: Značené vľavo dole "C. Markó"
Popis:
Súkromná zbierka v Bratislave, pôvodne zo starej východoslovenskej zbierky.
„LÉDA S LABUŤOU“
je raným dielom Karola Marka staršieho a zároveň vynikajúcim príkladom Markovej žánrovej viacznačnosti. Dielo namaľované zrejme tesne pred alebo tesne po jeho usadení sa v Itálii (1832-33) dokladá autorov záujem o taliansku krajinu, ktorú často a rád zobrazoval už počas svojho pôsobenia vo Viedni, zároveň však svoju pozornosť sústreďoval na mytologickú scénu, ktorá sa v krajine odohráva. Rovnako na rozhraní stojí aj Markove slohové zaradenie. V jeho kompozíciách vidíme popri sebe klasicizujúcu detailnú, ideálnu krajinu a históriu v zastúpení mytológiou, ktorá bola chápaná v 19. storočí ako obraz toho makrokozmu, v ktorom jestvujú Boh a človek v jednote, a ktorý je akýmsi rajom viery, umenia a filozofie (Orsolya Hessky). Takéto vnímanie romantizmu u Marka prevláda nad istou formou “národného” romantizmu, operujúceho s emblematickými pamiatkami uhorských dejín (Visegrád) a dramatickými prírodnými scenériami (Aggtelek). Keď si však uvedomíme jeho tvorbu v celej svojej šírke, nemôže našej pozornosti ujsť dominancia krajiny. Tú podľa vkusu objednávateľa – mecenáša dopĺňal o mytologické alebo biblické výjavy, ktoré od seba v Markovom diele nemožno úplne oddeliť. Je to spôsobené jednako vizuálnou príbuznusťou, akýmsi stafážnym charakterom scén a v neposlednom rade i prekrývaním sa literárnych predlôh. Predkladané dielo je príkladom nielen Markovho majstrovstva, ale pochádza asi z najfascinujúcejšieho obdobia v jeho živote. Desať rokov (od 1822) prežitých striedavo vo Viedni a v Eisenstadte, je z hľadiska mapovania umelcovej tvorby zatiaľ stále nevyčerpanou témou. Diela, ktoré vznikli ešte pred tým, ako jeho maľby prestúpila zlatistá žiara popoludňajšieho zapadajúceho slnka, a ktorých kompozície sú ešte striktne rámcované stromami či skalami, sa sporadicky objavujú v rodinných pozostalostiach a na aukciách už od druhej polovice 19. storočia, od kedy je Karol Markó st. považovaný za jedného z najvýznamnejších ak nie najvýznamnejšieho uhorského umelca.
Zoznam diel autora: