Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 54 000,- € Starena. Okolo 1880.. Olej, plátno, drevo. 130 x 109 cm. Značené vpravo dole "Mednyánszky". (104. večerná aukcia - Mednyánszky zo zbierky Dr. Lea Ringwalda, 29.05.2012) 34 853,61,- € Sediaci tulák. Okolo 1895. Olej na plátne, dublované. 59 x 73 cm. (63. jarná aukcia, 28. 3. 2006) 10 000,- € Chlapec v klobúku. Okolo 1885.. Olej, plátno . 56 x 45 cm. Značené vpravo dole "Mednyánszky". (104. večerná aukcia - Mednyánszky zo zbierky Dr. Lea Ringwalda, 29.05.2012) 9 792,21,- € Chlapec v klobúku. Okolo 1885. Olej na plátne. 45 x 35,5 cm. (65. letná aukcia, 6. 6. 2006) 9 000,- € Cigán v uniforme. Okolo 1880. Olej, plátno. 40 x 34 cm. Neznačené. (104. večerná aukcia - Mednyánszky zo zbierky Dr. Lea Ringwalda, 29.05.2012)
Slovenská súkromná zbierka. Obraz bol pôvodne súčasťou tzv. “chilskej” zbierky. Na zadnej pečiatka Chilskej colnice a nálepka Műterem Galéria Budapest. "KROJOVANÝ CHLAPEC S VOJENSKOU ČIAPKOU A CIGARETOU" je charakteristickým dielom prerodu Mednyánszkeho figuralistiky. Predovšetkým v maďarskej literatúre bolo už mnohonásobne popísané, ako sa z “dekadentnej”, secesnej moderny konca storočia napájal mysticizmus neskorého vrcholu umenia Ladislava Mednyánszkeho. V pozadí tohto makabristického obdobia umelcovej tvorby boli i traumatizujúce osobné okolnosti -- najmä ťažké ochorenie a potom smrť otca roku 1895. Duševná rozorvanosť, sebaspytovanie na existenciálne, posledné veci človeka, priam chorobné zaujatie obrazmi umierania, motívy prírodných katastrof a nešťastí, ale aj fantasmagorické vízie ťaživých snových výjavov celkom prevládli v sujetoch maliarovej neskorej tvorby. Predchádzajúci, istým sociografickým záujmom korigovaný pohľad na život dedinského a mestského proletariátu -- cigánov, tulákov, pastierov a sedliakov vystriedali podstatnejšie metafyzické ambície. Naturalizmus obrazov typických spoločenských outsiderov čoraz viac prekrýval zovšeobecňujúci akcent, poukazujúci viac na existenciálny, než spoločenský údel človeka, na zložitosti jeho tajomného vnútorného života. V istom zmysle sa maliar týmto spôsobom vciťoval do dvojznačného osudu vydedencov spoločnosti, ktorí napriek tomu (či práve preto), že boli opustení všetkými a zbavení všetkého, zostali duchovne slobodnými, od triviálnych vecí života nezávislými individualitami: "… dnes cítim po prvý raz, že uprostred života, pohybu aktivity môžem zostať sám a že mi nebude problémom privyknúť si na samotu. Jasne cítim, ako a do akej miery súvisím zo všetkým a že musím vyhýbať všetkému, čo mi je cudzie a čo ma vyrušuje. Všade a predsa nikde, nenávidiaci cudzotu, a predsa všade bez vlasti…".