Slovenská súkromná zbierka. Obraz bol pôvodne súčasťou tzv. “chilskej” zbierky. “TRAJA” sú výrečným dokladom “jánusovskej” povahy Mednyánszkeho umenia. Jeho figurálna tvorba, ktorá aj v inak rozhľadenej maďarskej odbornej spisbe, pomerne dlho – oproti krajinomaľbe -- čakala na plné uznanie, sa zasa v slovenských výkladoch stala predmetom vyslovene tendenčných štylizácií. Ak sme napríklad spomínali Vaculíkovo vydelovanie Mednyánszkeho zo súvislostí slovenského novodobého umenia, tak ten istý autor vo svojom, akomsi parerelnom dejepise sociálneho, či spoločensky angažovaného umenia, opakovane priznáva Mednyánszkemu skutočne prvoradé, nezastupiteľné miesto: “… v období okolo polovice deväťdesiatych rokov Mednyánszkeho revolučné myšlienky o socialistických reformách vrcholia. V tých časoch doznievajú v strednej Európe ohlasy, ale aj dôsledky potlačenej Parížskej komúny (1871) a najmä sa uzatvára vznikom Sociálno-demokratickej strany Uhorska (1890) jedna fáza boja robotníckej triedy, vyvolaná aktivizáciou robotníckeho hnutia od šesťdesiatych až osemdesiatych rokov. Mednyánszky poučene a citlivo reaguje na spomínané aspekty situácie. …Vzťah maliara Mednyánszkeho k mestskej a vidieckej chudobe nemá v žiadnom prípade sentimentálny ráz dobročinnosti, ale vyplýva z jeho hlbokého sociálneho presvedčenia, podopieraného štúdiom odbornej literatúry a najmä osobným prenikaním do života diania pracujúcich, ale aj ľudí, žijúcich na okraji spoločnosti… O jeho takmer takmer marxistickom chápaní vtedy veľmi rozporuplnej a mimoriadne vyostrenej nacionálnej otázky a priam vzorovej vedeckej aplikácii pojmu internacionalizmus a dozvedáme z viacerých pasáži jeho denníka...“. Paradoxne teda, Vaculík dokladá Mednyánszkeho sociálno-politické angažmá ani nie tak konkrétnymi dielami, ako skôr citáciami z jeho denníkov. Čo môže niekedy viesť k celkom zvláštnym posunom významov medzi autentickou výpoveďou maliara a jeho - patetickým zápalom predchnutým – sociologizujúcim interpretom. Na margo tejto i iných Vaculíkových apoteóz vyhranenosti Mednyánszkeho sociálnej profilácie možno položiť ďalšiu všetečnú otázku, či prapôvod maliarovej príchyľnosti k nižším spoločenským vrstvám nespočíval skôr v jeho homosexualite (o ktorej, akože inak, slovenská kunsthistória vždy cudne mlčala a mlčí doteraz). Tým nechceme nastoľovať tému Mednyánszkeho sexuality. V prítomnom katalógu napokon čitateľ nájde viacero podnetných, nadmieru objavných maďarských úvah o tejto – pre pochopenie umelcovej tvorby -- mimoriadne závažnej problematike. Chce sa len podotknúť, že jeho figuralistika si len málokedy chcela klásť nejaké sociálne (a nebodaj až politické) ciele. Z pohľadu celkového maliarovho diela to skôr vyzerá tak, že pohyb významov Mednyánszkeho obrazov spočíval nie na zovšeobecňovaní do symbolu "človeka spoločenského", ale v zaujatí jedinečnosťou jeho individuality, tragikou, absurdnosťou jeho všednodennej existencie.
