13. November 2012, 19:00
Poradové číslo: | 53 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: Okolo 1943
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 82 x 64 cm
Značené: Značené vľavo hore "Endre Nemes"
Popis:
Významná slovenská zbierka slovenského a zahraničného umenia. Na zadnej strane M135 (evidenčné číslo z pozostalostného konania po maliarovi)
“DIEVČA S LOĎKOU”
je výrečným príkladom “surrealizmu” Endre Nemesa. Už počas štúdií prijímal Nowakovo umelecké pôžitkárstvo a nadčasový maliarsky "klasicizmus" s dávkou kritického odstupu. Síce bez výhrad uznával učiteľovu toleranciu, modernistickú minulosť, jeho pedagogickú koncepciu však nepovažoval za celkom úplnú: "Nowak bol vzorný pedagóg, bez obvyklého autoritatívneho profesorstva, s veľkou maliarskou kultúrou a s jedinečným citom pre formu. Jeho maliarska minulosť, ...jeho kontakt s nemeckými expresionistami zo združenia "Brücke", jeho priateľstvo zo slávnymi "Blaue Reiter", s maliarom Kleem a inými, mu dodalo všestranný prehľad v súdobých výtvarných smeroch. Zdržanlivo sa choval vlastne len k surrealizmu, ktorý považoval za oneskorený romantizmus".A práve jediný vtedy ešte skutočne živý -izmus, surrealistický "temný prápor podvedomia" bol uhrančivou smernicou Nemešových začiatkov. Na výročných výstavách školy odovzdával daň školskej výuke senzuálnymi zatišiami a krajinami. V skrytosti však kreslil, maľoval oveľa priebojnejšie akvarely a gvaše. Namiesto Nowakom ponúkaného, obrazového usústavňovania vizuálnych senzácií vonkajšej reality sa -- podľa doktríny freudizmu -- vnáral do vlastného vnútra. Skúšal všetky známe surrealistické metódy, zviditeľňoval výrony oslobodeného podvedomia. Kreslil automaticky, bez sujetového zámeru, inšpiroval sa umením primitívov a duševne chorých. Viac než akadémia znamenalo pre rozvin jeho umenia priateľstvo, vášnivé diskusie s českými vrstovníkmi z pražskej Umeleckej besedy, budúcimi protagonistami "Skupiny 42" -- Františkom Hudečkom, Františkom Grossom a najmä ich "domácim" teoretikom Jindřichom Chalupeckým. To však prinieslo i včasný odklon jeho cesty od nadrealizmu ortodoxného razenia. Išlo o to, že Chalupecký a jeho druhovia mali zvláštny odstup od internacionálneho surrealizmu ako "pokusu o vytváření mezinárodní organizace kulturní", v rámci ktorého sa "mimofrancouzské expozitury nadrealistické... ochotně podrobují ideologickému dozoru skupiny mateřské…". Už roku 1936 vzniká olejomaľba Sediaci maliar pred maliarskym stojanom, prinášajúca úplne protikladné kompozičné princípy. Predovšetkým -- plocha obrazu sa prelamuje do plne rozvinutého, trojrozmerného priestoru. Jeho hĺbka je ešte zdôraznená tradičným, renesačným motívom šachovnicovitej dlážky ateliéru. Priestorová ilúzia sa však nestáva miestom sprítomnenia všednej "reality". Štýlovú "umelosť", exkluzivitu predchádzajúcich diel nahradila exkluzívna ikonografia: prvý raz vstúpil do sveta Nemešových obrazov motív "človeka bez kože". Stal sa poznávacím znamením celého radu ďalších diel roku nasledujúceho (Miestnosť s antickými sochami, 1937; Maliar a žena, 1937; Pomník básnika, 1937; Hudobný skladateľ, 1937). Princíp súbežnej významovej kontroverzie i magického zrastania ľudského a predmetného sa potom preniesol do posledného okruhu Nemešovej maľby pražského obdobia. Figúry žien -- sochy madon sa podľa princípov veristického surrealizmu prestupujú s fragmentmi architektúry starej Prahy (Madona s dáždnikom, 1938; Pražská madona, 1938; Pražská nevesta, 1938; Pražská madona so šijacím strojom, 1938; Pražská pieta, 1938). Až teraz získala Nemešova maľba čitateľný spoločenský rozmer. O nič menej však nebola pesimistickejšia. Existenciálne zvútornenie sa len konkretizovalo v otvorenej vízii konca jednej kultúrnej epochy. Zvestovalo tragické tušenie, že "čas je vymezen, že se krátí lhůta, kdy Praha bude vyrvána ze svého křehkého zakotvení a vydána napospas destruktivním silám...".
Zoznam diel autora: