23. Apríl 2013, 19:00
Poradové číslo: | 13 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: Okolo 1930
Technika: Olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 30 x 30 cm
Značené: Značené vpravo dole "Bazovský"
Popis:
Na zadnej strane popiska autorovou rukou. Dielo pochádza z pozostalosti dr. Pavla Floreka (1895 – 1963), blízkeho priateľa a mecéna mladých slovenských výtvarníkov študujúcich v dvadsiatych rokoch v Prahe (Benka, Bazovský a ďalší). Študoval na gymnáziách v Trstenej, Levoči, Podolínci, kde 1915 maturoval, od 1915 históriu a latinčinu na univerzite v Budapešti, od 1918 v Prahe. Pôsobil ako profesor v Košiciach, Dolnom Kubíne, Rimavskej Sobote, Martine, bol pracovníkom Ministerstva školstva a národnej osvety, od 1948 robotník v Martine, 1955 – 56 archivár a knihovník Štátnej mincovne v Kremnici, od 1956 pracovník Matice slovenskej v Martine. 1945 emigroval do Rakúska a odtiaľ do Talianska, 1947 sa vrátil do vlasti. V odbornej spisbe sa venoval hlavne histórii Turca, v rukopise zostala jeho práca o Čaplovičovej knižnici. Od roku 1936 redigoval Sborník MSS, Sborník Spolku Slovákov. Od roku 1940 bol predsedom Zväzu slovenských múzeí a správca Slovenskej národnej knižnice. Vydal monografiu Turčiansky svätý Martin v stredoveku (1941), štúdie o Znievskom hrade, o A. Bernolákovi a iné.
„V JESENI“ je síce formátom komorný, zberateľsky však unikátny obraz M. A. Bazovského z obdobia tvorby rokov 1929 – 33. Táto dôležitá epizóda začína spoločným maľovaním s Jankom Alexym v izbičke hostinca v Turanoch. Predovšetkým však v „teréne“. Roku 1929 bola cieľom potuliek Orava (Zázrivá a Terchová), ale aj Liptov (Osada, Revúca, Lúžna). Roku 1930 sa obaja sťahujú do Martina, znovu však chodia na Liptov a Oravu, najmä do Liptovskej Osady, kde stretávajú Zola Palugyaya a ten sa k nim začas pridáva. A napokon roku 1931 objavujú Heľpu a Detvu. Výpravy viedol Bazovský, lebo tu už predtým pracoval, rovnako ako v Šumiaci, Pohorelej, Telgárte a Závadke. Miestopis experimentu Alexyho a Bazovského pripomíname zámerne. Aspoň podľa Alexyho literárnych evokácií tých časov možno totiž tvrdiť, že maliari brali spoločné misie s etnografickou vážnosťou – nešlo o umeleckú turistiku, ale o poznanie skutočného života, jeho vizuálnej i duchovnej podoby. Ich experiment nemal jasný teoretický základ – východiská, konkrétne kompozičné, koloristické maliarske riešenia dodával sám život, „vizuál“ vtedy ešte celkom patriarchálnej slovenskej dediny. Pre pochopenie dnešného čitateľa uveďme aspoň (dnes už neoveriteľný a neuveriteľný) Alexyho literárny variant drsného obrazu Liptovskej Osady: „ ... ženy nosili zvláštne zviazané šatky, spod ktorých sa vykláňala na čelo biela strieška čepca. Šaty čierne, len rukávce svietili ako čerstvý sneh. Chlapi ozrutní obri, vyrastení v horách. Spoznával som veľmi zaujímavý ľud, mne dosiaľ neznámy. Na horizonte strašil zubatý Rozsutec. Rýchle do práce, zachytávať vzrušujúce, nezvyklé dojmy, zvláštnej, pôvabnej dediny....“. Alebo jeho úprimné doznanie k zdrojom vlastnej výtvarnej „metódy“: „... až v Osade som spoznal, ako treba odpozorovať stavbu, anatómiu, charakteristiku človeka z rázovitej dediny... bolo to cítiť i na farebnosti oblekov, do krojov sa vplietala krvavočervená farba, biela i zelená, súbežné pásma, vyvolávajúce pokojný rytmus.
Zoznam diel autora: