Zátišie s ovocím

Rok: Okolo 1935

Technika: Pastel na papieri

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 17 x 24, 5 cm

Značené: Značené vpravo dole "Galanda"

Popis:

Súkromná zbierka na Slovensku.

„ZÁTIŠIE S OVOCÍM“ je kresbovou prácou Mikuláša Galandu, odhaľujúcou strohý, racionalizujúci základ jeho výtvarného talentu. Monografista Mikuláša Galandu Karol Vaculík o ňom napísal, že to bol práve on, ktorý "ukúval nášmu umeniu pojem novej, pokrokovej tradície." Možno práve preto sa Vaculíkovi zdalo, že Galandovo umenie bolo a je stíhané istým nepochopením: "... som presvedčený, že to bola hlavne jeho večne neukojená hľadačská vášeň, ktorá spôsobovala... skreslenú predstavu o zložitosti, nepochopiteľnosti alebo dokonca exkluzívnosti jeho umenia a ktorá -- ako to preukázala povaha a vlastnosti celého jeho diela -- bola príčinou toho, že sa opätovne kládla otázka Galandovej nacionality či anacionality, tradičnosti či protitradičnosti. Galanda sa (totiž) stal tvorcom aktuálnejšej, vývoja a života schopnejšej tradície. Nielenže nastolil jej nové poňatie, ale prebojovával slovenskému umeniu aj odlišné formálne pricípy tvorby". V čom však spočívala podstata tejto Galandovej "novej tradície"? Veď by sa dalo rovnako dobre -- opäť s Vaculíkom -- tvrdiť, že Galandova tvorivá cesta len v extrahovanej podobe kopíruje váhavú, spletitú cestu slovenského medzivojnového maliarstva k moderne a v tomto ohľade teda neprináša nič nové: od úpravy secesie, Muncha a sociálneho umenia (1924--1926), neokubizmus a Picassov klasicizmus (1926--1929), surrealistickú epizódu (1930), lyrický variant neokubizmu, variácie na predvojnový analytický kubizmus a kubizujúcu syntézu (1930--1932), obdobie sentimentálnej sociálnej citovosti (1930--1936) až po záverečné vzopätie národného v znakovosti ľudových motívov v duchu Picassovho neskorého kubizmu (1936--1938). Dnes teda máme najmenej dva, vzájomne protirečivé názory na celkový zmysel Galandovho diela. Prvý najlepšie reprezentuje citovaná monografia Karola Vaculíka, ktorý vychádza z presvedčenia, že i pri všetkej nekompromisnosti Galandovej modernistickej, racionalistickej striedmosti, jeho maliarstvo nikdy nestratilo rozhodujúcu podmienenosť tradičnými vzormi domácej národnej moderny. Podľa Vaculíka boli všetky Galandove výpožičky z Picassa, Légera, Grisa a ďalších (a to je skutočne nepochybné) upriamené na štýlovo retardujúce epizódy tvorby týchto velikánov západoeurópskej moderny: Picassových klasicizujúcich figurálnych kompozícií a najmä aktov zo začiatku dvadsiatych rokov, Légerových civilistických neokubistických diel z toho istého obdobia, Grisových klasicistických kresieb z roku 1922. Zmysel Galandovho programového zúženia výpožičiek z európskej moderny bol podľa Vaculíka jednoznačný: "... inšpiračným zdrojom bolo Galandovi... celoeurópske hnutie k predmetu a námetu". A čo je pre Vaculíka ešte podstatnejšie: aj pre Galandu, rovnako ako sme to my vypozorovali u Fullu, či Bazovského, hľadanie tohto predmetu a námetu nakoniec vyústilo do nachádzania "slovenského". Týmto je vraj podmienený celý vývinový oblúk Galandových predčasne ukončených, náhlou smrťou prerušených, modernistických pokusov. Asi tak, ako to v jednej provokujúcej otázke formuloval sám maliar: "Porovnajte ešte hmatateľnejšie líniu moju s líniou ľudového ornamentu. Nezdá sa vám, že moja línia je bližšia tejto než línii picassovskej?" Druhá predstava celostného zmyslu Galandovho výtvarného odkazu sa odvíja z jeho autentickej úlohy v dejinách našej moderny, z toho, akým spôsobom jeho príklad prevzali nasledujúce generácie našich maliarov -- časť "Generácie 1909" a pokolenia druhej svetovej vojny, ale predovšetkým mladí, vstupujúci na našu výtvarnú scénu po roku 1957. Tí si nielenže do pomenovania svojej skupiny dali umelcovo meno, ale Galanda bol pre nich z celej domácej modernistickej tradície ojedinelým vzorom toho, čo i oni zo všetkého najviac vyznávali. Jeho príklad nevnímali ani tak v úzkej rovine maliarskeho vyjadrenia národného, ale ako fascinujúcu ukážku racionálneho umeleckého myslenia, nekompromisnej upriamenosti na modernistické riešenie vnútorných zákonitostí maliarskeho vyjadrenia.

Zoznam diel autora:

Portrét manželkyKyticaPri umývaní oknaMadona Novej dobySedliacky párMária I.Štúdia aktuIlustráciaPastier s ovcamiPotrét manželkyChudobný obedŠtúdia rúkŽena s dieťaťomSediacaPietaKytica tulipánovTanier s hruškamiIlustrácia ku knihe K. H. Máchu "Máj" II.Ilustrácia ku knihe K. H. Máchu "Máj" I.AktSmútokKrajčírkyHlava ženy s kvetmiAktŽena s kozouPohrebBratislava od PetržalkyKúpajúca saHlava ženy z profiluMatka s dieťaťomŽena s kvetinouSurrealistická kompozíciaDievča s podopretou hlavouČešúci sa aktŽena s maskamiLežiaci zbojník MilenciDve kresby - Ženy s dieťaťom a AutoportrétAkt – ToaletaMoja manželkaVínoChlieb náš každodennýSurrealistická kompozíciaŽena pri stoleMadona s kostolíkomMaterstvoZátišie (poézia)Zátišie s ovocímAkrobat (Artista)Žena (Pri umývaní okna)Odpočívajúci zbojníkMaterstvoNavrávanieZátišie s knihouErotika (Ex Libris RF)Žena s podopretou rukouŽena s kvietkomPred obrazom Madony (Zamyslená)Stojaci aktPozdravenieŽena s kvietkomVínoNa pastveRánoSmútokMatka s dieťaťomSediaca.Akt – čítajúcaSnenieŠtúdie dvoch ženských aktov (obojstranne kreslené)ŠašoDve hlavyFigurálne štúdieMadona s dieťaťom I.Madona s dieťaťom II.Sviatočný deňŽena (Pri umývaní okna)Matka s dieťaťomKvetyHlava ženy na kvetinovom pozadíŠtyri kresbyNa poliSediacaPohľad na Belanské Alpy (Tatry) (Ždiarska vidla a Havran)RodinaZamyslená