Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 108 000,- € Deti. 1946-47. Olej na plátne. 96,5 x 119 cm. (108. zimná aukcia výtvarných diel a starožitností , 04.12.2012)
102 000,- € Uspávanka v poli. 1935. Olej na plátne. 97 x 113,5 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
32 000,- € V jeseni. 1943. Olej na plátne. 66 x 93 cm. (105. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 12.06.2012)
32 000,- € S obedom. (Zuzka Mudroňová). 1932. Olej na plátne. 84 x 93 cm.(107. večerná aukcia , 13.11.2012)
30 000,- € Važtiansky kosec. 1931. Olej na plátne. 79 x 100 cm. (90. jarná aukcia, 9. 3. 2010)
27 000,- € Na lúke (Paľoško Čupka). 1932. Olej na plátne. 80 x 60 cm. (109. jarná aukcia výtvarných diel, 19.03.2013)
27 000,- € Chalupa s brezou. 1948. Olej na plátne. 45 x 45 cm. (105. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 12.06.2012)
Biografia: Narodil sa 19. 1. 1890 v Blatnej, zomrel 17. 5. 1959 vo Važci. 1909 súkromná maliarska školu F. Engelmüllera v Prahe, 1910-15 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Bukovac, Pirner). Od 1923 žil ako výtvarník v slobodnom povolaní v podtatranskej dedinke Važec. 1925 stáva členom Spolku slovenských výtvarných umelcov. 1926 zakladá, spolu s maliarmi F. Havránkom, V. Hohausom, I. Kučerom a architektom V. Jeřábkom Umelecký spolok Tatran. (spolok sa rozpadol roku 1929), .nástenné maľby v Evanjelickom kostole v Pribiline. 1928 vstupuje do Umeleckej besedy Slovenska, stáva sa členom redakčnej rady Časopisu Československé ráno, dostáva objednávku od Ministerstva školstva na vypracovanie závesných obrazov štyroch ročných období a tiež krojovaných postáv. 1929 berie si za ženu dávnu priateľku s mladosti Rinu Chlupsovú. 1931 - 17. júla horí starý Važec. Za šesť hodín ľahlo popolom skoro päťsto domov. Samostatne vystavuje vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach (úvod v katalógu J. Polák), účasť na výstave Slovenského umenia v pražskom Mánese. 1955 čestný predseda Prípravného výboru založenia Liptovskej obrazárne Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. 1966 jeho diela sú inštalované v prvej stálej expozícii Slovenskej národnej galérie Dvanásť storočí výtvarného umenia na Slovensku. 1977 Galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši sprístupnila v jeho dome vo Važci pamätnú izbu a stálu inštaláciu jeho diel. Okrem maliarstva sa venoval i literárnej tvorbe a ilustrácii - patrí k zakladateľom modernej slovenskej ilustračnej tvorby pre deti.
Literatúra: Lenko, J.: Jan Hála. Bratislava 1951; Abelovský, J.: Jan Hála. Bratislava 1977; Jankovský, M., Petránsky, Ľ.: Jan Hála. Výber z diela. Martin 1982; Abelovský, J.: Jan Hála. Trenčín 2007.
Poradové číslo: | 11 |
Odhadovaná cena: | 60 000 – 80 000 EUR |
Konečná cena: | 45 000 € |
Rok: 1931
Technika: Olej na plátne, dublované
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 74 x 92 cm
Značené: Značené vpravo dole "J. Hála 31"
Popis:
Významná súkromná zbierka na Slovensku.
„Važecká priadka v zime“ je vyslovene galerijné dielo Jana Hálu zo zlomového, rozhodujúceho roku jeho umeleckej dráhy. Sedemnásteho júla 1931 horí starý Važec. Za šesť hodín ľahlo popolom takmer päťsto drevených domov. Hálovu drevenicu, ako jednu z mála, požiar ušetril, jeho svet sa však akoby v jednej chvíli zrútil: „… zomrelo, zomrelo moje potešenie, radosť moja je tu pochovaná, po cintoríne chodím a neviem, neviem, kam pochovať svoj smútok a žiaľ. V srdci ho musím uložiť, niet tu miesta, kde by som ho pochoval.“ Rok 1931 je dôležitým periodizačným medzníkom Hálovho umenia. „Jeho realita“ dostala povážlivú trhlinu. Maliar je odteraz nútený maľovať spamäti, umelo komponovať svoje obrazy. Upína sa k vnútornej zásobe básnivých predstáv. To však aj logicky viedlo k tomu, že pôvodnú, z reality čerpajúcu dekoratívnu výrazovosť podriadil metaforickému maliarskemu výkladu, ikonickej symbolike. Výraz je nahradzovaný inotajom. Po roku 1931 teda retrospektívny zámer postupne odvedie Hálovu maľbu od foklorizmu aj od rôznych plôh relatívne svojbytného skusovania rôznych polôh artistnej, rukopisnej štylistiky. Národopisný zreteľ i jeho nadosobný, postimpresívny štýlový výklad strácajú prvoradý význam. Kroj zaznamenávaný v jemných podrobnostiach stáva sa výtvarným prostriedkom vnútornej charakteristiky, bytostným znamením človeka. Je zaujímavé, že súveká kritika očividný (a bezpochyby závratný) prerod Hálovho umenia od začiatku tridsiatych rokov vôbec nepostrehla. Pravidelný glosátor jeho diela Ľudovít Kudlák opätovne a stereotypne tvrdí to, čo predtým: „Hálove oleje sú úprimným folklórom, ktoré v prvom rade budú zaujímať múzeá a etnografov“ a ďalej maliarovi radí: „Žiadalo by sa viac expresívneho videnia v Hálových obrazoch…“ Na rozdiel od Kudláka, Vladimír Šuman v Eláne zasa dáva „radostného a roztancovaného“ Hálu za príklad „slovenským expresionistom“, ktorí sa mu zdajú príliš „melancholickí“. Šumanova výčitka sa týka výstavy slovenského umenia v pražskom Mánese (1931). Je pritom paradoxné, že Hála bol na výstave zastúpený práve staršími, a teda „melancholickými“ dielami – Starý Paľoško Čupka (1923), Starý Važec v zime (1925) a Važecká mladucha (1928). Z tohoto zreteľa je tiež zaujímavé, že Hálovi ako jednému z mála zúčastnených maliarov odkúpila prezidentská kancelária z výstavy jeden obraz (Važeckú mladuchu). Hálovo heroické, munumentalizačné vzopätie bolo súbežne sprevádzané akousi lyrizujúcou, maliarskou obdobou, upomínajúcou na inú stránku slovenského mýtu, na východiská národnej romantiky, hľadajúcej ľudský i krajinný „pratvar“, označujúci podstatu povahy národa. A ten sa vždy videl v okrúhlosti, nežnosti, citovosti, malebnosti slovenského človeka i krajiny. A práve predkladaná „Važecká priadka v zime“ je vynikajúcim zástupcom tohto typu Hálovho umenia.
Zoznam diel autora: