23. Apríl 2013, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 29 044,- € Mŕtvy klaun. 1944. Olejová tempera na kartóne. 52 x 87 cm. (80. letná aukcia, 10. 6. 2008)
27 500,- € Cirkus. 1946. Tempera, gvaš na kartóne. 46 x 68 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
18 000,- € Jazdec. 1994. Olej na kartóne. 143 x 90 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
17 800,- €. Cirkus. 1946. Tempera, gvaš na kartóne. 46 x 68 cm. (84. jarná aukcia,10. 3. 2009)
13 500,- € Ježiš v Getsemanskej záhrade. 1945. Tempera, gvaš na kartóne. 45 x 59 cm. (90. jarná aukcia, 9. 3. 2010)
10 300,- € Vyhnaní vojnou. 1944. Tempera, gvaš na papieri. 46 x 68 cm. (101. zimná aukcia výtvarných diel a starožitností, 06.12.2011)
Poradové číslo: | 38 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: Okolo 1939 - 42
Technika: Olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 99 x 60 cm
Značené: Značené vpravo dole "V. Hložník"
Popis:
Súkromná zbierka na Slovensku.
„ANJEL (ZJAVENIE)“ je vynikajúcim dielom nástupného obdobia tvorby Vincenta Hložníka. Jeho gvaše, tempery a oleje z rokov 1939--1942 sú do istej miery uzavretou, prekvapujúco zrelou periódou jeho úvodných výtvarných hľadaní. Na ich počiatku bol bezpochyby príklad Majerníka a jeho Daumiérom inšpirované vízie. Motív Dona Quijota nebol v tvorbe Majerníka a Hložníka náhodne zvolený. Je totiž rovnako výplodom pozorovania skutočnosti i jej obmeny vo fantázii; je sanchopanzovským poznaním sveta takého, aký je, i donquijotovským "vnútorným videním", chaotickou víziou sveta takýho, aký by mohol byť. Spor fixie a reality, "sna a skutočnosti" bol pre Majerníka i Hložníka odpoveďou na jednu z programových požiadaviek nadrealizmu, nachádzajúceho v podvojnosti skutočného a tušeného priestor pre metaforickú výpoveď o svete. Zároveň však treba registrovať, že maliarske spracovanie východiskového námetu "blúdiaci človek v anonymnom priestore" bolo u Hložníka základne odlišné od Majerníkovho poňatia. Zistili sme už, že Majerník zostával úplne v rovine inotaja: usiluje o úplné ziluzívnenie apriornej predstavy. Hložník už nechce vytvárať analógiu reality. Ak by sme to mali charakterizovať literárnym termínom, jeho rané gvaše a tempery už nie sú metaforou, ale metonýmiou, novou obrazovou realitou, ktorá môže byť k javovému svetu už len pripodobnená ako následok k príčine. A preto už prestávajú byť dôležité námety jeho obrazov. Je jedno, či ide o utečencov z domova, transporty a popravy, alebo o scény Ukrižovania a Golgoty -- postavy a priestor strácajú legitímnosť, sú rozbíjané, pohlcované akýmsi vnútorným transcendentným vírom. Čo je však vôbec najdôležitejšie: všetky tieto disonantné významy sú sprostredkované dynamickou štruktúrou výrazových prostriedkov -- protirečením elgrecovskej disharmónie zelených a modrých tónov, ale predovšetkým vzopätou výrazovosťou štetcového rukopisu, rozbíjajúceho tvary, figúry na "formové črepy" (Vyhnaní vojnou, 1939; Bez domova, 1939; Bez nádeje, 1940--1941; Bez nádejí, 1940--1941; Dvaja, 1940--1941; Ukrižovaný, 1941; Utečenci, 1941; Kristus, 1940; Púť, 1941; Napoleonov pochod, 1942; Rodina, 1942; Salva, 1942; Mŕtvy, 1942). Variácie majerníkovského motívu potreby "úniku zo sveta" sa v Hložníkovom umení tých čias síce objavujú celkom zákonite, ale ich existencialita je ešte prehĺbenejšia, už celkom neverbalizovateľná. Vždy tie isté neľudské priestory -- hrozivé, varovné, katastrofické -- a vždy ten osamelý dav rútiaci sa hrôzou. Je to útek "odkiaľsi" a nie "kamsi", únik do nevysloviteľna, do nekonečna, smerom k večnosti. Alebo k ničote. Scenéria týchto šialených útekov je rámcovaná nocou. To má nesporné podobnosti v poézii jeho nadrealistických súbežcov: "... ak Bunčákovi splýva zloba čias s nocou, ktorá sa "valí tam dolu", Reisel sa nostalgicky túla nocou a Žáry otvára ešte Zasľúbenú zem podobou noci... ". Ale aj noc je pre Hložníka viac, než len priamočiarou alegóriou. Jej tajomnosť je transcendentná. Pripomenuli sme už, akú podstatnú dôležitosť má Hložníkovo poňatie priestoru, ktorý sa správa ako nadľudský organizmus, vťahujúci človeka do svojho chaotického víru. Ak priestor označuje chápanie sveta ako imanentnej duchovnosti, tak potom noc signalizuje jej katastrofickosť.
Zoznam diel autora: