Krajina s topoľmi

Rok: Okolo 1920-24

Technika: Olej na plátne, dublované

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 80,5 x 105,5 cm

Značené: Značené vľavo dole "Jasszusch"

Popis:

Súkromná zbierka na východnom Slovensku. K dielu je priložený posudok dr. Zsófie Kiss-Szemán, kurátorky poslednej súbornej výstavy umelca. (Anton Jaszusch. Maliar a vizionár. Galéria mesta Bratislavy. Jún – august 2007)

„KRAJINA S TOPOĽMI“ je znalkyňou datovaná do rokov 1920 – 24, teda najlepšieho tvorivého obdobia Antona Jasuscha. Diela z týchto heroických rokov sú na trhu len veľmi sporadicky dostupné. Neblahý osud týchto vynikajúcich diel totiž dovŕšila havária v košickej galérii roku 1988, pri ktorej boli zničené, či ťažko poškodené viaceré z toho mála dochovaných najlepších obrazov. Keď sa Jasusch roku 1920 zložito vracal z bojísk svetovej vojny - ľoďou z Cejlónu, cez Červené more, Suez, Port Said a Triest do vlasti, prichádzal celkom iný človek, než ktorý Košice pred šiestimi rokmi opustil: "životom i fyzickým zdravím prekypujúci športovec a zmenil na telesne i psychicky zruinovaného bedára. Z neobyčajne spoločenského o všetko sa zaujímajúceho bystrého mladíka stal sa na celý život samotár". (Tomáš Štrauss) Trauma zážitku svetovej vojny, ktorú prežil ako jej radový, celkom anonymný účastník (a nie ako mnohí jeho kolegovia v štábnom závetrí, ako "frontový" maliar), musela vyvolať osudové otázky spochybňujúce i pre neho kedysi nedotknuteľné hodnoty európskeho umenia, kultúry, civilizácie. Je jasné, že odpoveď mohol nachádzať len prostredníctvom tých najväčších tém, dotýkajúcich sa základných motivácií správania človeka, zmyslu života, povahy ľudstva, podstaty univerza. Koncom roka 1920 sa zatvoril do ateliéru, aby v absolútnom štrnásťmesačnom odlúčení i od svojich najbližších vydal plody svojich pustovníckych rozjímaní (Žltý mlyn I; Žltý mlyn II; Modrý mlyn; Koniec planéty I; Koniec planéty II; Nirvána I a II; Moc slnka; Kolobeh života -- putovanie duší; I. svetová vojna I a II; Pútnici; Kupliarka; Život človeka; Posledný súd; Skeč lásky; Žiarlivosť; Symfónia; Moji predchodcovia; Vojna; Revolúcia; Umelcovo vyznanie; Žena; Na trhu dievčat; Zvedavosť; Pokrytectvo -- morálka a viaceré ďalšie). Dnes už nie je možné rekonštruovať časovú následnosť vzniku týchto vrcholných diel umelcovej tvorivej dráhy. Podľa jeho vlastných priznaní boli maľované často viaceré súbežne, mnohé sú dnes dostupné len z grafií, neskorších variantov a autorových rekonštrukcií (napríklad z desiatich najväčších formátov sa do dnešných čias zachoval iba jeden obraz: Kolobeh života -- putovanie duší. Za hornú hranicu ich vzniku možno teda považovať až Jasuschovu košickú a potom bratislavskú výstavu v roku 1924, kedy boli prvý raz oficiálne zverejnené. Bratislavská výstava Antona Jasuscha roku 1924 zavŕšila najšťastnejšie obdobie jeho umeleckej dráhy. Ale nielen to. Tým, že sa konala práve v hlavnom meste Slovenska znamenala dnes už ťažko doceniteľný kultúrny prielom. Uvedomme si -- výboje košickej, či komárňanskej moderny boli dovtedy pre Bratislavu neznámym pojmom. Roku 1924 bol Benka ešte len na počiatku svojho druhého umeleckého vrcholu (jeho rané secesné diela boli na Slovensku prakticky neznáme). Rovnako počiatočné experimenty Alexyho, Bazovského, či Galandu zostávali predbežne skryté pred očami verejnosti v súkromí ateliérov (istú informáciu o najnovších modernistických pohyboch poskytla len bratislavská výstava Alexyho, Mallého a Foltýna v roku 1921). Bol to teda prvý modernistický čin, prijatý do súvislostí celonárodnej kultúry: "… (Jasuschova tvorba) stavala nepripraveného diváka bezprostredne pred skutočnosť novej umeleckej estetiky. Secesia, symbolizmus, futurizmus, expresionizmus a pod. prestali byť mýtickými, iba v teoretickej rovine diskutovanými všeobecnými pojmami, ale stali sa v slovenskom umení skutočnosťou, ktorú nebolo možné obísť a ku ktorej bolo treba zaujať stanovisko…". (Tomáš Štrauss). Jasusch ešte v roku 1924 reprízoval bratislavskú kolekciu v Prahe. Výstava však nemala prakticky žiadny ohlas. Od Herwartha Waldena dostal pozvanie na vystavovanie v berlínskej galérii Sturm. Nemal však peniaze ani na to, aby dopravil vlastné diela z Prahy domov... Toto všetko -- spolu s totálnym finančným neúspechom bratislavskej výstavy -- donútilo umelca, aby všetky vystavované obrazy predal na dražbe. Získal ich ten najoprávnenejší záujemca: Jasuschov bezvýhradný obdivovateľ, verný zástanca v zúrivých polemikách vyprovokovaných Jasuschovým radikálnym umeleckým činom. Majiteľom Jasuschových najlepších diel a v neskorších neprajných dobách i jediným ich starostlivým kustódom a propagátorom sa stal -- celkom paradoxne -- slovenský nacionalistický novinár Jur Koza Matejov.

Zoznam diel autora:

Jesenný parkPutovanie dušíLetná krajinaZimná krajinaJesenný les s cestičkouJesenný lesZimná krajinaLesná cesta v zimeLetná krajinaNa poliHorský potokHokejistiVýkrik beznádejeLetná krajinaPri naberaní vodyMesačný svitVo víre nociLesÚdolie Hornádu na jeseňStudenovodská dolina v TatráchBrezy v zimePri západe slnkaJeseňLes v zimeJeseňLesný potokJesenný les s cestičkouKrajina s topoľmiZimaLesKominárJeseň v lesePutovanie dušíLetoJesenný lesJarný interiér lesaZimný lesMestoLesný potokSlnečný vírBaníciPútniciOdmäk v leseLesný potok Promenáda v parkuTraja králiJesenná krajinaTatry (Lomnický štít)JarVo vetreZbieranie ovociaTatry - Lomnický štítJesenný lesV prístaveLesný potokTatranská kotlinaTatranská kotlinaNa okraji lesa (v zime)Lesný potokStudenovodská dolinaOperáciaLomnický štítJar v sadeJesenný lesPredjarieStudenovodská dolinaPred cirkusomKavečanské lúkySamotaStudenovodská dolina v TatráchBrezový lesZápad slnka nad krajinouLeto v TatráchJesenný sadPri okopávaní I. – IIVečer v leseVysoké TatryHorská krajinaSmrekový les pri bystrineLeto v TatráchJesenný lesZápasníci