Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 4 000,- € Tri kvety. Okolo 1965 – 70. Bronz, mramorový podstavec. Výška 70 cm. (93. jesenná aukcia, 5. 10. 2010)
3 319,39,- € Svätopluk. 1942. Bronz. Výška 43 cm. (28. jesenná aukcia, 2. 10. 2001)
3 100,- € Žena kvet . Okolo 1965-70. Bronz. Výška 78cm. (101. zimná aukcia výtvarných diel a starožitností, 06.12.2011)
2 954,26,- € Balada-Pamäť kameňa. 1968. Bronz. 65 x 46 x 28 cm. (58. letná aukcia, 14. 6. 2005)
2 800,- € Filozof. 1939. Patinovaný epoxyd. Výška 80 cm. (92. letná aukcia, 8. 6. 2010)
Biografia: Narodil sa 29. 1. 1912 v Stupave, zomrel 1997 v Bratislave. Vyučil sa v džbankárskej dielni svojho strýka, známeho ľudového keramikára Ferdiša Kostku (1926-1929). Začal študovať na Umeleckopriemyslovej škole v Brne (1929-1931) a pokračoval na Umeleckopriemyslovej škole v Prahe, (1932-1937, prof. K. Dvořák). Po skončení absolvoval ročný štúdijný pobyt na École des Beaux Arts v Paríži (1938-1939), kde sa stretol s F. Kupkom a J. Šímom. Po návrate krátko pôsobil v Marianke, od 1940 v Bratislave, kde na Oddelení kreslenia a maľovania pri Slovenskej vysokej škole technickej počas neprítomnosti J. Koniarka viedol odbor modelovania ( 1943 bol menovaný docentom). 1947-1949 bol menovaný mimoriadnym profesorom na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od 1949 pôsobil ako profesor na Vysokej škole výtvarných umení (do 1973). Viedol oddelenie figurálneho sochárstva. V období 1955-1959 bol rektorom VŠVU. Člen Spolku slovenských umelcov (1939-1945), Bloku slovenských výtvarníkov (1945-1948), Umeleckej besedy slovenskej (1946-1948), Zväzu slovenských výtvarných umelcov (po 1949). Kupeckého cena (1947), Národná cena (1949), Strieborná medaila na svetovej výstave v Bruseli (1958), Cena C. Majerníka (1963), národný umelec (1967). Samostatne vystavoval v rokoch 1941, 1942 (s J. Mudrochom) v pavilóne Spolku slovenských výtvarných umelcov (bývalom pavilóne Umeleckej besedy slovenskej), 1944 (Kresby z jesene 1944, Bratislavský umelecký kabinet F. Borového, Káhira, Alexandria, 1962, Bratislava, SNG, Praha, NG, 1962, Bratislava, SNG, 1980, 1987).
Literatúra: Dubnický, J.: Kostka. Bratislava 1944; Cincík, J.: Jozef Kostka. Kresby. Martin 1944; Jozef Kostka. Súborné dielo. Katalóg výstavy. Úv. Z. Bartošová-Pinterová, D. Zmetáková. Bratislava, Slovenská národná galéria 1987; Bajcurová, K.: Jozef Kostka. Bratislava 1993.
Poradové číslo: | 36 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: Okolo 1980
Technika: Bronz
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: Výška 38 cm
Značené: Značené dole na boku "JK"
Popis:
Významná súkromná zbierka na Slovensku. K dielu je priložené potvrdenie vdovy po umelcovi Anny Kostkovej, podľa ktorého sa jedná o autorizovaný tretí odliatok z celkového nákladu päť kusov. Dielo je publikované in: Bajcurová, K.: Jozef Kostka. Bratislava 1993.
„Kráľ opíc“ je špičkovým dielom Jozefa Kostku s dokladovanou edíciou bronzového odliatku. Podľa Kataríny Bajcurovej Kostka : „...v 60. rokoch ... neváhal opustiť pozíciu uznaného „klasika“ a odvážne podstúpiť neznáme dobrodružstvá experimentu. Tvary svojich sôch zmalebňoval svetlom a farbou, ozvláštňoval vtipným detailom, rád sa inšpiroval rečou prírody. Dospel k úhrnnej, monumentálnej znakovej forme. V jeho tvorbe znovu prerážala na povrch nespútaná obrazotvornosť – lyrické videnie skutočnosti: skúšal uchopiť i zdanlivo „nezobraziteľné“, nehmotné a nehmatateľné javy a podstaty, napr. aj Avantgardu svojej mladosti. Jeden zo zakladateľov slovenského moderného sochárstva. Vyrástol z rodovej ľudovoumeleckej tradície. Rané dielo napojené na českú a francúzsku školu vyjadrovalo archaizujúco podfarbený antikizujúci ideál (Poézia,1939-1942). Po 1940, keď sa v Bratislave začlenil do aktivít nadrealistického hnutia, vytvoril expresívne figurálne dielo so symbolickým posolstvom (Torzo, Noc, 1940; Pútnik, Svätopluk, 1942; Rok štyridsiatyštvrtý, 1944). Po vojne sa venuje monumentálnym úlohám (Pomník SNP, 1946-1949 Partizánske; Slovenská jar – pomník Ľ. Štúra, 1955-1963, Modra), celoživotne je zaujatý témou SNP. V 50. rokoch prevláda v jeho tvorbe realistická žánrová vecnosť. Od začiatku 60. rokov otvára Kostka novú “experimentálnu” kapitolu vývoja, prežíva druhé, zrelé vyvrcholenie tvorby: zreliéfňuje, zmalebňuje a archetypizuje tvar. Prehlbuje lyrické a poetické, obrazné videnie skutočnosti a prírody (cykly Kvety, Balady, 1966-1967), smeruje k veľkej znakovej forme (Avantgarda, 1967; Vládca, 1967-1968), súčasne sa venuje aj reliéfu (Mesiac nad krajinou, 1966; Záhrada, Pútnikova cesta, 1968). V 70. a 80. rokoch sa vracia k hlavným motívom svojej tvorby, intenzívne sa venuje keramike a plastickej miniatúre. Dôležitou súčasťou Kostkovho celoživotného diela bola kresba ako svojbytná sféra výtvarného vyjadrenia. Bol typom sochára senzuálnej tvarovej intuície a obrazotvornosti...“.
Zoznam diel autora: