Hliadka so zástavou

Rok: Okolo 1944

Technika: Gvaš, tempera, akvarel na papieri

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 43 x 90 cm

Značené: Značené vpravo dole "Majerník"

Popis:

Významná súkromná zbierka na Slovensku. K dielu je priložený posudok prof. Ľudmily Peterajovej.

„Hliadka so zástavou“ je typické dielo záveru tvorby Cypriána Majerníka. Nevyliečiteľná choroba, depresie z ťažkej hmotnej situácie, provizórnosť osobného života v protektorátnej Prahe -- to všetko iste boli dôležité skutočnosti, podmieňujúce charakter posledného, záverečného obdobia Majerníkovho maliarstva. V ňom jeho metafyzickou maľbou načrtnutú deštruktívnu ideu obnažil vo fascinujúcej podobe. Jej obrysy možno rozpoznať už v krátkom "prechodnom" období rokov 1936--1938, keď sa načas ocitol pod priamym vplyvom maliarstva Františka Tichého. Už tu -- v rámcoch ikonografie cirkusu a rozličných narážok na španielsku občiansku vojnu -- sa zjavili neskôr výlučné námety jazdcov (Traja jazdci, 1937) a vojnových utečencov (Španielsky motív, 1937) i tragikomická postava Cervantesovho Dona Quijota (prvá olejomaľba s touto témou pochádza z roku 1937). Za kľúčový obraz tohto obdobia je považované Osudné stretnutie (1937), predurčujúce povahu inotajnej znakovej štruktúry Majerníkovej maľby -- jazdci (anonymní vrahovia) verzus bezmenná a beztvará masa utečencov, metafora bezbrannosti, nevinných obetí neľudského násilia. Nasledujúce obrazy (Ružový piesok, 1938; Utečenci -- Oheň, 1938; Výprava, 1939; Don Quijote a Sancho Panza, okolo 1940; Monument -- pomník slávneho muža, 1940; Milosrdný samaritán, 1940) dokladali postupný ústup artistných ambícií (najmä vo farebnosti) a narastanie podriadenosti priamočiaremu, jednoznačne poznateľnému inotaju. Ten potom prevážil v posledných rokoch 1941--1945, s istým medzníkom v roku 1943, kedy v Majerníkovej "traktácii jazdcov, hliadok, zajatcov, utečencov narastá príklon k realite, maliar smeruje od metafyzickej maľby k realizmu. Existenciálna neurčitosť, pocit neujasneného a nedefinovateľného romantizmu exotických postáv alebo "jazdcov zo vzdialených krajov" postupne miznú, podobne sa strácajú -- okrem niekoľkých výnimiek mladších variantov -- klaunovské, cirkusové motívy a postavy Dona Quijota". (Ľudmila Peterajová). Zdá sa teda, že Majerníkove záverečné obrazy (Utečené kone, 1941; Tábor, 1941; Utečenci, 1941; Don Quijote, 1943; Tatárska hliadka -- Jazdci, 1943; Cudzokrajní jazdci, 1942; Zbrojnoši noci, 1942; Neslýchané stretnutie, 1942; Utečenci, 1943; Utečenci, 1944; Ľudia bez domova, 1943; Partizánska hliadka, 1944; Koncentráčnici, 1944) sú tým najvýraznejším dokladom viackrát citovanej myšlienky o všeobecnom generačnom smerovaní k nevyumelkovanému, ku kritike dobových politických skutočností odkazujúcemu maliarstvu generácie. Majerníkova štýlová retardácia po línii Tichý -- Goya, Daumiér -- "realizmus" i postupný ústup inotajovosti v prospech angažovaného, znakovo neprekrytého maliarskeho predvádzania významu, je viac ako dobre čitateľná. Na druhej strane, pri odhliadnutí od nikdy nepriznanej skutočnosti, že je ťažko rozhodnúť či posledné Majerníkove diela (najmä záverečných dvoch, troch rokov) sú svojou krajnostnou "nemaliarskosťou" výrazom istého umeleckého programu alebo tragickým odleskom osobných psychických a zdravotných problémov, je možný aj iný výklad ich zmyslu. Tak predovšetkým jeho príklon k Daumiérovmu pramočiaremu realizmu bol v podstate len vonkajškový, štýlový. Princíp ikonickej symbolizácie, rozpracovaný už predtým, zostal zachovaný a vo vrcholnom obodobí rokov 1938--1943 sa stal ešte zložitejší a záhadnejší. Jeho rozšifrovanie nemôže byť nikdy celkom presné: sprvoti jasný alegorický motív ozbrojených jazdcov možno napríklad od obrazu k obrazu "čítať" raz už v spomínanom negatívnom zmysle, inokedy zasa pozitívne (ochrancovia, osloboditelia a pod.). Aj utečenci a vyhnanci sú vysvetliteľní nielen ako nevinné obete vojnového chaosu, ale aj ako extrémny variant sprítomnenia onej Majerníkovej "potreby úniku". Tentoraz ešte v existenciálne prehĺbenejšej podobe nezmyselného, bezcieľneho životného putovania ľudí ľahostajným svetom. Majerníkovo zanedbávanie formálnej stránky maľovania, odpor k predvádzaniu vonkajškových jemnôstiek remesla, nemusel byť len výrazom úsilia o "zblíženie so skutočnosťou". Mohlo byť aj radikálnym zavŕšením maliarovej polemiky so zbožštenými hodnotami "umenia", z iných zreteľov už predvádzanej v jeho "slovenskom" i "metafyzickom" období.

Zoznam diel autora:

HliadkaUtečenciAutoportrét (Podobizeň muža v klobúku)UtečenciAdam a EvaHliadkaUtečenciKatastrofaHliadka so zástavouŽonglériSpeváčkyDvajaHliadkaKlaun sa predvádza (Klaunovo vystúpenie)UtečenciPortrét rusovlasej ženyVo vlakuPred kostolomVysťahovalciUtečenciDon Quijote