12. November 2013, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 180 000,- € Po žatve. 1922-24. Olej na plátne. 76 x 51 cm .(107. večerná aukcia , 13.11.2012)
176 000,- € Slovenská rodina. Okolo 1938-40. Olej na plátne. 70 x 100 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
120 000,- € V jeseni - Turiec. 1947. Olej na plátne, 63 x 83 cm. (110. večerná aukcia , 23.04.2013)
87 000,- € Z Tisovského kraja. 1946. Olej na plátne, 66 x 47 cm. (110. večerná aukcia , 23.04.2013)
72 000,- € Z poľa. Okolo 1935 - 38. Olej na plátne, 44 x 66 cm. (110. večerná aukcia , 23.04.2013)
59 000,- € Drevári pod Ďumbierom. 1943. Olej na plátne. 67 x 47 cm. (95. zimná aukcia, 7. 12. 2010)
Biografia: Narodil sa 21. 9. 1888 v Kostolišti, zomrel 28. 6. 1971 v Malackách. 1903-6 učeň maliarstva a natierčstva v Hodoníne, 1906-9 maliarsky tovariš vo Viedni, kde 1908-9 navštevoval súkromnú maliarsku školu E. Neumanna. 1909-13 študoval na súkromej krajinárskej škole A. Kalvodu v Prahe. 1910 prvýkrát vystavoval spolu s Kalvodom a spolužiakom J. Štemberom v Novej Kdyni. 1913 účasť na výstave v pražskom Rudolfíne a na jubilejnej výstave Združenia výtvarných umelcov moravských. 1913 cesta do Veličnej na Orave. 1910-44 s Kalvodovou školou viacero maliarskych ciest do okolia Křivoklátu a na Moravské Slovácko. 1914 získava v Prahe svoj prvý ateliér - žije a pracuje tu až do 1939. 1915 prvá samostatná výstava v Rohatci. 1915-18 žil a pracoval v Miloňoviciach na Šumave. 1920 cesta na Oravu, Spiš a Liptov, prvýkrát vystavuje na Slovensku so Spolkom slovenských umelcov v Martine a Bratislave. 1922 študijná cesta do Talianska a Juhoslávie. 1923 opäť cesta do Talianska. 1926 ako prvý Slovák sa zúčastňuje Bienále v Benátkach. 1927 cesta do Paríža, 1930 do Nemecka, Holandska, Belgicka, Francúzska, Maroka. 1934 účasť na Bienále v Benátkach. 1936 cesta do Leningradu a Moskvy. Vystavuje na Svetovej výstave v Paríži, vyznamenaný striebornou medailou za obraz Krajina z Terchovej. 1939 odchádza z Prahy a usadzuje sa v Martine. 1940-1941 ako mimoriadny profesor zorganizoval a viedol Oddelenie kreslenia a maľovania bratislavskej SVŠT, stal sa predsedom Spolku slovenských výtvarných umelcov. 1958 sa presťahoval do štátom vybudovaného ateliéru s obrazárňou v Martine. Ako protihodnutu daroval štátu 5.000 vlastných diel (1964), ktoré sa stali základom zbierkových fondov Múzea Martina Benku (1973). Venoval sa aj tvorbe pre architektúru a verejný priestor, grafike, ilustrácii, užitej grafike, hudobnej kompozícii a husliarstvu. 1958 mu vyšla knižná autobiografia "Za umením".
Literatúra: Cincík, J.: Martin Benka. Bratislava 1935; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1952; Váross, M.: Martin Benka. Výber z olejomalieb. Bratislava 1955; Petránsky, Ľ.:Martin Benka. Bratislava 1977; Zborník Martin Benka a slovenská kultúra. Bratislava 1978; Chmelová, E.: Martin Benka, Príbeh maliarovho života. Bratislava, 1980; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1981; Baranovič, Š. -Zaťková, Ľ.: Martin Benka - sprevodca po živote a diele. Martin 1988; Bajcurová, K.: Martin Benka. Trenčín 2005.
Poradové číslo: | 34 |
Odhadovaná cena: | 80 000 - 110 000 € |
Konečná cena: | 98 000 € |
Rok: 1943
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 84 x 65 cm.
Značené: Značené vpravo dole "M. Benka"
Popis:
Významná súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane autorský štítok písaný rukou umelca. Dielo vzniklo počas maliarovho pobytu v Bošáci (1942 – 44). Žil a pracoval tu takmer tri roky, vďaka mecénskej podpore hlavného riaditeľa ÚD v Bratislave dr. Jozefa Kukuča (bol rodákom z blízkeho kopaničiarskeho gazdovstva, s tak trocha komickým názvom „Trtkov“). Kukučov dobrý priateľ, bošácky učiteľ Juraj Figura dal Benkovi k dispozícii izbu v rodinnom dome. Okrem viacerých veľkorysých kompozícií (napríklad - z bošáceho pobytu pochádzajúca, porovnateľne reprezentačná olejomaľba „Nad rodným krajom“ - vydražená v SOGE roku 2003), maľoval Benka v Bošáci predovšetkým krojové jednofigurálne štúdie – pozri olejomaľby z roku 1943 v majetku Múzea Martina Benku v Martine: Bošáčan (Dľa Jana Radoša). 60 x 29 cm., inv. č. B 43; Bošáčanka (Betka Figurová). 58 x 40 cm. B 72; Betka z Bošáce. 36 x 28 cm. B 122; Ján Radoš z Bošáce. 71 x 44 cm. B 250; Betka Figurová z Bošáce. 70 x 43 cm. B 258; Betka Figurová. 16, 5 x 24, 5 cm. B 312 a viaceré ďalšie. V okolí Trenčína, konkrétne v Bošáci, pôsobil Benka už predtým – roku 1935, pobyt v rokoch 1942 – 44 bol ale umelecky plodnejší (venoval sa v tom čase dokonca aj sochárstvu – drobnej hlinenej plastike).
„Z BOŠÁCKEHO KRAJA“ patrí k tým výnimočným kompozíciám, v ktorých Martin Benka dovŕšil, maliarsky a myšlienkovo definoval, zámer monumentalizácie slovenskej krajiny a jej ľudu. Vo väčšine obrazov neskorej, zrelej tvorby rozhodujúcim spôsobom zdôraznil úlohu figúry: "… ich spoločnou črtou je motív jednej alebo viacerých postáv vynárajúcich sa z neviditeľnej priehlbne smerom dopredu, k divákovi... Touto skladbou figurálneho výjavu dosiahol organickú zrastenosť ľudskej postavy s terénom, ktorého prudké zvlnenie zapríčiňuje kontrast "vystupujúcich" a "ponárajúcich sa" figúr v pomerne plytkom priestore…". (Marian Váross). Navyše, maliarsky tvar sa stáva celkom neosobný, zbavený predchádzajúcej záľuby v arytmických, samoúčelných odbočkách. Všetko sa sústreďuje na jednoznačnosť obrazového celku. Takto dosiahnutú obrazovú suverenitu novej maliarskej reči však Benka nakoniec v profilujúcich prácach obdobia syntézy využil v duchu starých, už poznaných symbolických ctižadostí. Definitívne uzavretie tomuto smerovaniu, ktoré vrcholí v období slovenského štátu, kedy sa stáva prirodzenou súčasťou oficiálnej ideológie, dal napokon patetickými, mnohofigurálnymi kompozíciami z rokov 1942--1949 (cyklus Strážcovia a Ochrankyne Slovenska, 1942; Odolnosť, 1942; K výšinám jari, 1945; Na miestach padlých, 1946; Z bojov a žialov k slobode, 1946; Drevári pod Ďumbierom, 1946--1949; Stopy vojen (Stopy kultúr), 1947; Nad rodnou dedinou po povstaní, 1947). Typovo predstavuje obraz „Z bošácekho kraja“ akúsi esenciu myšlienkového zázemia umenia Martina Benku. Bez ohľadu na jeho štýlové premeny. Benkove viac figurálne monumentálne kompozície zo štyridsiatych rokov sa stali konečnou podobou jeho umeleckej filozofie -- práve ona totiž poukazovala k jedinečnej, neverbalizovateľnej kvalite, optickej podobe "slovenskosti". S odstupom času sa tento Benkov čin zdá samozrejmý. Bez ohľadu na to, či jeho maľbu pokladáme za anachronickú, alebo výsostne modernú, reč jej významov je asi každému Slovákovi nevysvetliteľným spôsobom blízka a zrozumiteľná. Nie však v polohe racionálne hodnotiteľnej umeleckej výpovede o slovenskej "realite", ale iba ako intuitívne, citovo vnímateľnej metafory.
Zoznam diel autora: