Popis: „Dedina“ pochádza z ranej tvorby Janka Alexyho. Obraz možno datovať niekde do úplných začiatkov spolupráce Alexyho a Miloša A. Bazovského. Toto heroické obdobie začína spoločným maľovaním Alexyho a Bazovského v izbičke hostinca v Turanoch. Predovšetkým však v „teréne“. Roku 1929 bola cieľom potuliek Orava (Zázrivá a Terchová), ale aj Liptov (Osada, Revúca, Lúžna). Roku 1930 sa obaja sťahujú do Martina, znovu však chodia na Liptov a Oravu, najmä do Liptovskej Osady, kde stretávajú Zola Palugyaya a ten sa k nim začas pridáva. A napokon roku 1931 objavujú Heľpu a Detvu. Výpravy viedol Bazovský, lebo tu už predtým pracoval, rovnako ako v Šumiaci, Pohorelej, Telgárte a Závadke. Miestopis experimentu Alexyho a Bazovského pripomíname zámerne. Aspoň podľa Alexyho literárnych evokácií tých časov možno totiž tvrdiť, že maliari brali spoločné misie s etnografickou vážnosťou – nešlo o umeleckú turistiku, ale o poznanie skutočného života, jeho vizuálnej i duchovnej podoby. Ich experiment nemal jasný teoretický základ – východiská, konkrétne kompozičné, koloristické maliarske riešenia dodával sám život, „vizuál“ vtedy ešte celkom patriarchálnej slovenskej dediny. Pre pochopenie dnešného čitateľa uveďme aspoň (dnes už neoveriteľný a neuveriteľný) Alexyho literárny variant drsného obrazu Liptovskej Osady: „ ... ženy nosili zvláštne zviazané šatky, spod ktorých sa vykláňala na čelo biela strieška čepca. Šaty čierne, len rukávce svietili ako čerstvý sneh. Chlapi ozrutní obri, vyrastení v horách. Spoznával som veľmi zaujímavý ľud, mne dosiaľ neznámy. Na horizonte strašil zubatý Rozsutec. Rýchle do práce, zachytávať vzrušujúce, nezvyklé dojmy, zvláštnej, pôvabnej dediny....“. Alebo jeho úprimné doznanie k zdrojom vlastnej výtvarnej „metódy“: „... až v Osade som spoznal, ako treba odpozorovať stavbu, anatómiu, charakteristiku človeka z rázovitej dediny... bolo to cítiť i na farebnosti oblekov, do krojov sa vplietala krvavočervená farba, biela i zelená, súbežné pásma, vyvolávajúce pokojný rytmus ...“.