Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 180 000,- € Po žatve. 1922-24. Olej na plátne. 76 x 51 cm .(107. večerná aukcia , 13.11.2012) 176 000,- € Slovenská rodina. Okolo 1938-40. Olej na plátne. 70 x 100 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011) 120 000,- € V jeseni - Turiec. 1947. Olej na plátne, 63 x 83 cm. (110. večerná aukcia , 23.04.2013) 98 000,- € Z bošáckeho kraja. 1943. Olej na plátne. 84 x 65 cm. (113. večerná aukcia, 12.11.2013) 87 000,- € Z Tisovského kraja. 1946. Olej na plátne, 66 x 47 cm. (110. večerná aukcia , 23.04.2013) 72 000,- € Z poľa. Okolo 1935 - 38. Olej na plátne, 44 x 66 cm. (110. večerná aukcia , 23.04.2013) 59 000,- € Drevári pod Ďumbierom. 1943. Olej na plátne. 67 x 47 cm. (95. zimná aukcia, 7. 12. 2010) 51 450,- € Slovenská rodina. Okolo 1938. Olej na plátne. 70 x 100 cm. (45. zimná aukcia, 2. 12. 2003) 50 000,- € Žena na poli. Okolo 1945-50. Olej na plátne. 48 x 66 cm. (107. večerná aukcia , 13.11.2012) 49 790,- € Žatva pod Bradlom. Okolo 1935. Olej na kartóne. 65 x 48 cm. (81. jesenná aukcia, 7.10. 2008)
Literatúra: Cincík, J.: Martin Benka. Bratislava 1935; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1952; Váross, M.: Martin Benka. Výber z olejomalieb. Bratislava 1955; Petránsky, Ľ.:Martin Benka. Bratislava 1977; Zborník Martin Benka a slovenská kultúra. Bratislava 1978; Chmelová, E.: Martin Benka, Príbeh maliarovho života. Bratislava, 1980; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1981; Baranovič, Š. -Zaťková, Ľ.: Martin Benka - sprevodca po živote a diele. Martin 1988.
„OD REVÚCEJ (SLOVENSKÉ LETO)“ je dielo „obdobia syntézy“ tvorby Martina Benku. Jadro jeho maľby rokov 1920 – 28 (Na zákrute, 1921; Trh v Ružomberku, 1921; Na liptovských holiach, 1922; Do práce, 1922; Hrabačky z Liptovskej Revúcej, 1922; Jar horách, 1923; Za obilím, 1923; Jeseň, 1923; Zvážanie chudobných, 1923; Zo žatvy, 1923; Pri kolíske, 1924; Horský roľník, 1925; Trhačky ľanu, 1925; V žatve pri Ružomberku, 1925; Žatva -- Biely potok, 1925; Na holiach, 1926; Zvážanie sena, 1927; Hviezdoslavovo Bradlo, 1927; Cez rozvodnenú rieku, 1927; V doline, 1927) prezrádza celkom programové zámery. Benka dával teraz už celkom jasne najavo, že mu nejde o číro maliarske, modernistické pretvorenie "vonkajšieho modelu". Chcel viac a inak. Od obrazu k obrazu možno pozorovať postupné spresňovanie osobitej maliarskej výpovede, čoraz sa vzďaľujúcej od expresívnej nadsázky reality. Reliéfny spôsob vrstvenia obrazových plánov, prísna kompozícia v tvare pyramídy, čoraz dekoratívnejšia arabeska hnedých, fialových, tmavozelených a bielych prízvukujú nadčasovosť Benkových žánrových výjavov. Statickosť figurálnej stafáže, prednostný výber situácií odpočinku po vyčerpávajúcej práci, pietistické vyhýbanie sa akejkoľvek sujetovej konfliktnosti naznačuje, že maliarovi nejde o opis reálnych, všedných okamihov života ľudového človeka, ale o ich obrazové povýšenie do podoby symbolu. Obraz už len vzdialene poukazuje k realite, ale nie je ani výtvarnou skratkou, zovšeobecnením jej optickej podstaty. Predpokladá niečo v istom zmysle reálne neexistujúce, vytvorené až dielom. Motívom tohto vzďaľovania sa od "reality" teda vôbec nie je úsilie o dosiahnutie istých svojprávnych maliarskych výdobytkov. Naopak -- v jeho podtexte je predpojatá myšlienka, romantická predstava o heroickej prapodstate slovenského človeka, vnútorne slobodného a prirodzeného v spolužití s vlastným svetom. Východisková expresia je zamenená za literárny, ikonický symbol.