11. Marec 2014, 18:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 108 000,- € Deti. 1946-47. Olej na plátne. 96,5 x 119 cm. (108. zimná aukcia výtvarných diel a starožitností, 04.12.2012)
102 000,- € Uspávanka v poli. 1935. Olej na plátne. 97 x 113,5 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
85 000,- € Priadky. 1929. Olej na plátne. 80 x 100 cm. (113. večerná aukcia, 12.11.2013)
45 000,- € Važecká priadka v zime . 1931. Olej na plátne, dublované. 74 x 92 cm. (110. večerná aukcia, 23.04.2013)
36 000,- € Dievča pri kláskovaní.. 1932. Olej na plátne, 65 x 91 cm. (110. večerná aukcia , 23.04.2013)
32 000,- € V jeseni. 1943. Olej na plátne. 66 x 93 cm. Značené vľavo dole "J. Hála 43" (105. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 12.06.2012)
32 000,- € S obedom. (Zuzka Mudroňová). 1932. Olej na plátne. 84 x 93 cm.(107. večerná aukcia , 13.11.2012)
30 000,- € Važtiansky kosec. 1931. Olej na plátne. 79 x 100 cm. (90. jarná aukcia, 9. 3. 2010)
28 000,- € Važecká priadka.. 1935. Olej na plátne, 58 x 61 cm. (114. zimná aukcia výtvarných diel a starožitností, 03.12.2013)
27 000,- € Na lúke (Paľoško Čupka). 1932. Olej na plátne. 80 x 60 cm. (109. jarná aukcia výtvarných diel, 19.03.2013)
27 000,- € Chalupa s brezou. 1948. Olej na plátne. 45 x 45 cm. (105. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 12.06.2012)
Biografia: Narodil sa 19. 1. 1890 v Blatnej, zomrel 17. 5. 1959 vo Važci. 1909 súkromná maliarska školu F. Engelmüllera v Prahe, 1910-15 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Bukovac, Pirner). Od 1923 žil ako výtvarník v slobodnom povolaní v podtatranskej dedinke Važec.
Literatúra: Lenko, J.: Jan Hála. Bratislava 1951; Abelovský, J.: Jan Hála. Bratislava 1977; Abelovský, J.: Jan Hála. Bratislava 2007.
Poradové číslo: | 2 |
Vyvolávacia cena: | 7 000 € |
Konečná cena: | 7 200 € |
Rok: 1957
Technika: Olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 34 x 24 cm.
Značené: Značené vpravo dole "J. Hála 57"
Popis: Dielo pôvodne pochádza priamo z košického ateliéru Jozefa Ilečka.
„ŽENA V ŠATKE“ je zberateľsky zaujímavým dielom krátkej životnej epizódy Jozefa Ilečka. Tento obchodne nedocenený maliar pracoval istý čas (v dvadsiatych a začiatkom tridsiatych rokov) ako grafik v modernistických Košiciach. Väčší vplyv však na mladého maliara zanechalo účinkovanie v Alexyho piešťanskej kolónii. Možno preto sa, fakticky ako jediný zo svojej generácie, pokúsil o programové riešenie dobovo pociťovaného protikladu medzi národným a moderným. Východisko našiel predovšetkým v množstve kvázi modernisticky, ornamentálne štylizovaných krojovaných ženských hláv a polofigúr (Dedinčanka s čiernou šatkou, 1938).
„POD SMREKOM“
patrí do záverečnej tvorby Jana Hálu. Zmenená politická situácia po roku 1948 a zároveň s ňou tvrdo požadované kritériá socialistického realizmu prinútili aj Jana Hálu prispôsobiť pracovnú metódu. Zapája sa do niekoľkých ústredne organizovaných a usmerňovaných „úlohoviek“ – Ťaženie Červenej armády na Slovensko (1950), Spoločná práca na lúkach (1951), Príchod Červenej armády na Slovensko (1952), Starostlivosť o dobro človeka (1953). Zapojil sa najmä preto, lebo to pre neho – v dosiahnutej polohe jeho maliarstva – nebol až taký problém. Nech to znie akokoľvek nepríjemne, je faktom, že Hálove neskoré idealizujúce žánrové obrazy rovnako dobre zodpovedali kritériám kultúrtrégrov farskej republiky, ako aj o niečo neskorším reguliam socialistického umenia. Hoci – nie celkom. Napríklad, v tom čase renomovaný kritik a strážca „pravej“ podoby sorely Marian Váross vypozoroval aj isté nedostatky: „... k historickým témam patrí aj obraz Vítania Červenej armády od Jana Hálu, zaujímavý aj tým, ako sa starší výtvarník s vyhranenou pracovnou metódou vyrovnal s novou témou. Hálovo dielo nie je bez chýb, pretože nie je jednotne zvládnuté a má rušivý dekoratívny spôsob podania, na druhej strane však vyznieva svojím optimizmom, ktorý by bol ešte presvedčivejší pri menšom, lepšie zvládnuteľnom formáte, kde by sa lepšie uplatnil aj Hálov ilustratívny spôsob riešenia žánrových výjavov...“ (Marian Váross). Je zrejmé, že Váross nepochopil alebo nechcel pochopiť vtip, skrývajúci sa za Hálovou neskorou záverečnou „angažovanou“ tvorbou. Vyčítaná „dekoratívnosť“ nebola totiž nedostatkom, ale prednosťou, jedinou možnosťou maliara, ako sa udržať v rámci vlastného názoru, umeleckej identity. Skrátka, Hála predviedol požadovaný „historický“ sujet v ponáške na staršie kompozície tohto druhu – ako ľudovú veselicu. Kompozičné, tvarové poňatie nezaznamenalo výraznejšie zmeny, len kroje sčasti nahradili uniformy. Nastal čas bilancovania. Maliar organizuje niekoľko súborných výstav, ktoré mali byť zhodnotením jeho celoživotného diela (Martin, 1954; Liptovský Mikuláš, 1956). V roku 1951 vychádza monografia s úvodným textom Júliusa Lenku. Umelcova aktivita postupne slabne. Choroba mu bráni pokračovať v práci. V septembri 1957 cestuje do Bratislavy, príjma objednávku Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry na ilustrácie k publikácii Život a pieseň. Po návrate znova ochorie a už sa nezotaví. Ešte na jar roku 1959 navštívil syna v Prahe, ale väčšinu času preležal v nemocnici. Akoby tušil blížiaci sa koniec životnej púte, vracia sa začiatkom mája do Važca.
Zoznam diel autora: