Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 78 000 Pltník. Okolo 1935-36. Olej na plátne. 68 x 53 cm. (89. zimná aukcia. 1. 12. 2009) € 52 000 Bačov sen. Okolo 1935 – 36. Olej na plátne. 70 x 55 cm. (95. zimná aukcia, 7. 12. 2010) € 46 000 Kompa - Sen (obojstranne maľované). Okolo 1938 - 42. Olej na plátne. 80 x 60 cm. (110. večerná aukcia , 23.04.2013) € 40 000 Na ceste domov. 1947. Olej na plátne. 74 x 60 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011) € 29 000 Vrch. 1934. Olej na plátne. 78 x 56 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
Biografia: Narodil sa 26. 10. 1901 v Považskej Bystrici, zomrel 11. 8. 1978 v Bratislave. V rokoch 1919-22 študoval na Českom vysokom učení technickom a na Umelecko-priemyslovej škole v Prahe architektúru a maliarstvo, od 1922 na Akadémii výtvarných umení v Düsseldorfe (prof. Döhring, Heupl-Siegen), od 1923 na Akadémii výtvarných umení v Berlíne, od 1924 na École des Beaux-Arts v Paríži. Tam tiež krátko pôsobil v ateliéroch Colarossi a Grande Chaumiére. 1924 návrat na Slovensko, žil v Považskej Bystrici. 1926-27 vojenská služba, potom kreslič, lyžiarsky tréner, úradník. V roku 1930 niekoľkomesačný pobyt v Paríži, 1930-32 cesty po západnej Európe, v Nemecku pobyt v Bauhase v Dessau. V rokoch 1932-39 pôsobil v Bratislave, 1939-50 žil vo Francúzsku. Po roku 1945 pracoval ako pracovník a neskôr vedúci Československej informačnej kancelárie v Paríži. V roku 1950 vyhostený z Francúzska, potom až do konca života žil v Bratislave. Člen Maďarskej spoločnosti pre vedu literatúru a umenie, SUM a bratislavského Kunstvereinu. V roku 1946 vstupuje do Umeleckej besedy Slovenska. Okrem maliarstva sa venoval aj grafike (cyklus drevorytov "Bratislava", 1936 - 1937, cyklus drevorezov "Cesta", 1946). Samostatne vystavoval v Žiline (1929 - 1930), Bratislave (1930, 1933 s Gwerkom, 1936 s F. Malým, 1958, 1961, 1966, 1971-1972 s F. Malým, 1985), v Brne (1936 s F. Malým), Zaandame (1938), Amstredame (1938), Rouene (1947), New Yorku (1947), Rio de Janiero (1949), Coulomniers (1959), Prahe (1962), Los Angeles (1969). Súborné výstavy mal v Trenčíne (1986, Galéria M.A. Bazovského), Čadci (1987, Kysucká galéria) a Bratislave (Slovenská národná galéria, 1991 - 1992).
Literatúra: Váross, M.: Slovenské výtvarné umenie 1918 -1945. Bratislava 1960, s.141-144; Váross, M.: Imro Weiner-Kráľ. Bratislava 1963; Peterajová, Ľ.: Kapitola z dejín slovenskej výtvarnej moderny (K 70. narodeninám I.Weinera - Kráľa). Výtvarný život, 15, l970, l0, s. ll-14; Ilečková, S.: Imro Weiner-Kráľ (1901-1978). Katalóg Slovenskej národnej galérie. Bratislava 1991.
Ďalšie vlastnosti: Predajná cena diela len na osobitné dožiadanie!
Popis:
Významná súkromná zbierka v Čechách. Na zadnej strane nálepka, podla ktorej bolo dielo vystavované na súbornej výstave autora v Slovenskej národnej galérii 1991-1992. Pôvodne v majetku Ireny Blühovej. Imre Forbát (10.11.1898 – 16.5.1967), vlastným menom Fuchs. Maďarský básnik pôsobiaci v Československu, kde sa usadil po páde Maďarskej republiky rád. Ľavicový avantgardista, mal blízko k poetizmu a expresionizmu.
„PORTRÉT IMRE FORBÁTHA“ je galerijné dielo Imra Weinera. Weiner ukázal, že do "hry" o slovenský mýtus chce vniesť nový prvok -- radikálny, ľavičiarsky nadhľad nad ošúchanou romantikou, ale i záujem o vnútornejšie postihnutie duchovných rozmerov žitia vidieckeho človeka. Intelektuálsky odstup od nacionalistických idealizácií témy (daný určite aj jeho "neslovenským", židovským pôvodom) si Weinerova maľba v jednej zo svojich povedľa seba bežiacich línií ponechala i naďalej (Jarmok v Považskej Bystrici, 1928; Tancovačka -- Dedinská zábava, 1929; Fašiangy, okolo 1930; Dedina, 1930 a tiež litografický cyklus Slovensko z roku 1933). V tom čase bol však už ľudový žáner zatláčaný do úzadia maliarovych záujmov. Začali prevládať obsahovo i výrazovo diferencovanejšie, myšlienkovo všeobecnejšie ambície. Najviac sa prejavili práve vo vynikajúcich portrétoch (Portrét Ireny Blühovej, 1930; Dvojportrét -- V ateliéri; Parížsky portrét, 1930), ale aj v precítených figurálnych kompozíciách mladých dievčat a žien (Spiace dievča, 1929; Slovenská madona, okolo 1930, Práčka, 1931) i vo vecne pojednaných zátišiach (Zátišie s fľašou, 1930).