Víťazný sprievod rodu Hunyadi

Rok: 1857

Technika: Maľba na plechu

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 60 x 84,5 cm.

Značené: Neznačené

Popis: „Víťazný sprievod rodu Hunyadi“
možno považovať za jediný známy vlastnoručne maľovaný obraz Bélu Vizkeletyho, ktorého tvorbu dnes poznáme len z litografií a kresieb z náčrtníkov z Maďarskej národnej galérie (nachádza sa medzi nimi aj prípravná skica k ponúkanému obrazu). Historická maľba má v uhorských dejinách hlbokú tradíciu siahajúcu až k barokovým sakrálnym dielam, ktorých objednávatelia kládli dôraz na zobrazovanie národných svätcov a kráľov. Dejiny štátu sa stali obľúbeným „žánrom“ nielen maliarstva a rozmáhajúcich sa reprodukčných techník, ale aj literárnych diel. Práve tie slúžili mnohokrát ako inšpirácia k výtvarnému stvárneniu. Predkladaný olej je však výnimkou, ktorej sujet nebol daný literárnou predlohou, dokonca ani skutočnou historickou udalosťou. Obraz vznikol na základe objednávky ako prvá zo štyroch kompozícii (ďalšie tri boli Kráľ Matej spravodlivý, Príchod Istvána Bátoriho poľského kráľa do Krakova, Hrdinské obránenie Jágerského hradu) určených ako príloha pre časopis Napkelet, ktorý vydával známy spisovateľ, novinár a vydavateľ Imre Vahot (1820-1879). Týmto dielom 19. storočie oslávilo veľké víťaztvo vojsk Jánosa Hunyadiho a jeho švagra Mihálya Szilágyiho z 22. júna 1456 nad Turkami, ktorých postup bol týmto aspoň na čas zastavený a Európa ušetrená od vojen. Radosť a nadšenie však neprežívalo len Uhorsko, ale aj okolitý svet, čoho dôkazom je bula pápeža Kalixta III. z 29. júna 1456, nariaďujúca zvonenenie o dvanástej vo všetkých kostoloch na svete na počeť tohto víťaztva, tento zvyk prameniaci z našich dejín sa udržal dodnes. Dovtedy sa zvonilo na poludnie iba v piatok, v deň Kristovho umučenia. Porážka Turkov bola prijatá priam euforicky a v podobnom duchu jej oslavu triumfálnym sprievodom namaľoval aj Vizkelety, ktorého olej do podoby litografie spracoval známy rytec Franz Kollarz (1829-1894) a vydali ju vo viedenskej tlačiarni Reiffenstein und Rösch. Hneď po jej uverejnení sa Víťazný sprievod stal mimoriadne obľúbeným, čo podnikavý Vahot využil na vyhlásenie básnickej súťaže na „ospievanie“ výjavu. Napriek tomu, že mladého Vizkeletyho v súdobej tlači spomínali ako najnádejnejšieho maliara histórie, kritika jeho dielo, ktoré zatienilo svojou popularitou všetky ostatné jeho práce, neprijala jednoznačne. Spisovateľ a archivár József Székely (1825-1895) paradoxne výčital Vizkeletymu v liste adresovanom Vahotovi historickú nepresnosť, že napr. v centre kompozície zobrazený sv. Ján Kapistránsky nikdy nebol na hrade Vajdahunyad (Nebojsa, Rumunsko), pri ktorom sa sprievod odohráva, a že „by požadoval väčšiu vernosť v podobizniach členov rodu Hunyadi.“ Ostatná požiadavka vyznieva v zrkadle našich dnešných poznatkov o ikonografii Hunyadiovcov úsmevne, keďže ich „verné“ podobizne sa nezachovali a tie predlohy, ktoré maliar použil boli o niekoľko rokov neskôr spochybnené. Vizkelety vychádzal z obrázkov z korpusu Józsefa Telekiho A Hunyadiak kora Magyarországon (Uhorsko za Hunyadiovcov) a diel, nachádzajúcich sa v súkromných zbierkach. Podobu Jánosa Hunyadiho, cválajúceho v zlatej zbroji prevzal z jeho údajného portrétu v zbierke Antala Vigyázóa a jeho manželku Erzsébet Szilágyi v „díszmagyar“, vítajúcu hrdinov s malým synom, budúcim kráľom Matejom, namaľoval podľa obrazu z andrássyovskej zbierky z hradu Krásna Hôrka. Na Krásnej Hôrke sa však v skutočnosti nachádzal obraz sv. Osvalda, anglosaského kráľa a mučeníka od významného benátskeho maliara Jacopa Barbariho. V roku 1846 navštívil Krásnu Hôrku historik Ferenc Pulszky (1814-1897), ktorý svätca omylom identifikoval ako matku kráľa Mateja Korvína. Napriek tomu, že svoje pochybenie v roku 1882 uviedol na správnu mieru, nezabránilo to rozšíreniu množstva rytín a reprodukcií, ktoré Erzsébet predstavujú ako sv. Osvalda. Vizkeletyho dielo je vďaka popularite v čase svojho vzniku i vďaka uplatnenej autorovej fantázii a historickým omylom, ktoré sú dobrým príkladom vývoja v poznávaní dejín, vzácnym dokladom kultúry 19. storočia (Július Barczi).
Dielo pochádza priamo z pozostalosti Ernesta Zmetáka. Vyst.: Posledný klasik Ernest Zmeták umelec a zberateľ v SNG v Bratislave (marec - jún 2011). Publik.: Abelovský, Bajcurová, Barczi,: Posledný klasik Ernest Zmeták umelec a zberateľ. Bratislava, SNG. 2011, str. 176.

Zoznam diel autora:

Víťazný sprievod rodu HunyadiVíťazný sprievod rodu Hunyadi