Hráč na basu

Rok: Okolo 1930 - 40

Technika: Glazovaná keramika

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: Výška: 30 cm

Značené: Značené na spodnej strane „FK“ a autorskou značkou

Ďalšie vlastnosti: Predajná cena na dožiadanie.

Popis:

Významná súkromná zbierka na Slovensku.

“Hráč na basu“
je príznačným figurálnymi dielom Ferdiša Kostku, zakladateľskej osobnosti našej moderného keramického sochárstva. V jeho tvorbe sa spájali tradície stupavského folklóru, habánskej keramiky a moderné figurálne motívy. Keď sa v roku 1894 vyučil a urobil tovarišskú skúšku, zostal pracovať s bratom v ich zdedenej dielni. Vyrábali pôvabnú majoliku, námety pre jej dezény si vyberali z tradičného ľudového štýlu. Koncom storočia Ferdiš Kostka rozšíril sortiment výrobkov o svoje keramické sošky a plastiky. Zo začiatku sa dal inšpirovať rokokovým štýlom staršej stupavskej keramiky. Modeloval Číňanov a Číňanky, kropenice, záhradníkov so širokými klobúkmi, žaby a ryby. V období spoločnej tvorby s bratom Jánom usporiadali aj spoločné expozície stupavských výrobkov na celoštátnych a medzinárodných výstavách. Hľadali nové spôsoby stvárnenia, aby sa vymkli zo stále opakovaného tradičného klišé. V tomto období rástol dopyt po keramike s folklórnym námetom, aj zo strany šľachty, ktorá to považovala za vhodnú investíciu. Dielňa bratov Kostkových dodávala pre viedenský trh úžitkové a ozdobné majoliky. V nich boli použité tradičné starostupavské formy. Vyrábali cukrenky, kávové súpravy, bonboniéry, šálky, tanieriky, ozdobné džbánky a taniere a misy s loveckými a milostnými výjavmi. Okrem tohto "pánskeho" štýlu určeného pre rakúsky trh vyrábali Kostkovci na objednávky svadobné džbány, črpáky, misky a taniere, v ktorých sa prejavila syntéza habánskej keramiky s tradíciou stupavskej dielne. Na keramike pre slovenský trh sa uplatnila nová originálna téma. Bol to figurálny dekor často s humornou témou a z roľníckym námetom. Do roku 1913 pracoval Ferdiš Kostka spolu so svojím bratom Jánom Kostkom ml. V tejto dobe už bola ich dielňa svetoznáma. V tomto roku sa Ján Kostka ml. oženil a odsťahoval do Marianky, kde založil novú džbánkarsku dielňu. Ferdiš Kostka zostal viesť otcovskú dielňu sám s pomocou sestry Márie. Na začiatku prvej svetovej vojny však musel narukovať a v dielni nechal sestru a súrodencov. Po ôsmich mesiacoch bojového nasadenia sa dostal ako zajatec za pohorie Ural. V septembri 1918 ho repatriovali vďaka výmene zajatcov. Hneď po návrate musel riešiť upadajúci obchod s ručne vyrábanou keramikou, ktorý spôsobil konkurenčný tlak priemyselnej výroby keramiky. Vojnou zničená dielňa s premoknutou pecou a zrúcaným komínom zhoršovala aj tak zlú finančnú situáciu. V tomto kritickom období mu podal pomocnú ruku architekt Dušan Jurkovič, ktorý sa postaral, aby Kostka dostal štátnu podporu na obnovu dielne v Stupave. Vo svojej tvorbe sa potom Ferdiš Kostka sústredil na témy súčasného života podobne ako jeho brat. So sestrou Máriou navrhovali skupinové série s viacerými figúrkami znázorňujúce prácu a zábavu pospolitého ľudu.

Zoznam diel autora:

Stupavskí hudciDievča s húskouHráč na basuAdam a EvaSvietnikPísacia súpravaDievčatko s košíkomDžbánikDžbánik