Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY MALOFORMÁTOVÝCH DIEL MARTINA BENKU DOSIAHNUTÉ NA AUKCIÁCH SOGY:
€ 44 000,- Oravské chalupy. Okolo 1922. Olej na kartóne. 28 x 29 cm. (107. večerná aukcia , 13.11.2012) € 29 000,- Pastier so stádom kráv. Okolo 1920 - 25. Olej na kartóne. 42 x 33 cm. (119. večerná aukcia , 11.11.2014) € 22 000,- Krajina od Ružomberka. Okolo 1928. Olej na plátne, 53 x 53 cm. (87. jesenná aukcia, 6. 10. 2009) € 22 000,- Za humnami - Kostice - Morava.. 1923. Olej na plátne, kašírované na kartóne, 25, 3 x 33, 5 cm. (107. večerná aukcia , 13.11.2012) € 21 000,- Malé Karpaty (Od Kuchyne). Okolo 1930 - 38. Olej na kartóne. 26x 30 cm. (115. jarná aukcia výtvarných diel , 11.03.2014) € 20 100,- Zliechov. 1938. Olej na kartóne. 28 x 20 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
pochádza z obdobia „prerodu“ Martina Benku. Za východiskový bod Benkovho hľadania novej obrazovej zostavy "slovenského" sa všeobecne považuje dielo "Na rieke Orave" z roku 1920. Predpovedá najšťastnejšie obdobie maliarovej tvorby rokov 1921-1927, v ktorom Benka zavŕšil pre naše maliarstvo záväzný spôsob dispozície "slovenský človek a jeho svet". Jej štýlovú povahu charakterizoval Karol Vaculík takto: "...postupne sa ustálila na veľkej zjednodušenej lapidárnej forme, na istom princípe heroizácie krajiny a človeka, teda na typických prvkoch monumentalizácie. Jej súčasťou boli aj prostriedky štylizácie, pojem statuárnosti a statickosti. Veľký dôraz sa kládol na kompozíciu, pri ktorej princíp symetrality zápasil s prvkami arytmie a zložitejších, náročnejších kompozičných schém. Napokon treba spomenúť farebnosť. Bola neobyčajne dôležitým prvkom obrazovej skladby. Spočívala v redukcii farebnej škály, v prevalencii sýtych, zemitých tónov okrovej, hnedej, ďalej intenzívnej tmavomodrej, v popolavých tmavočervených tónoch". V obraze "Na rieke Orave" nachádzame v zárodočnom štádiu viaceré z týchto maliarskych postupov: jadrnú kompozičnú skratku, plošnosť i expresivitu rukopisného podania. Jednako istá drsnosť, nediferencovanosť temnej farebnosti a svetelnej kompozície, protirečí úrovni maliarovho umeleckého poznania, o ktorom sme hovorili pri miloňovických dielach. Napokon subtílnejšie interpretácie dokazujú, že Benkova tematizácia slovenského mýtu mala oveľa zložitejšie východiská. Sám maliar považoval za zlomové cézanistické obrazy "Ovčiar" a "Práčky pri mlyne v Kiripolci", maľované roku 1919, teda ešte pred druhou oravskou cestou. Nám sa vidí, že za jedno z kľúčových diel by sa mohla označiť aj "Prosba za úrodu" z roku 1920, najmä pre príznačnú pietistickú symboliku, ktorú sprostredkováva už nielen expresia krajiny, ale najmä figurálna stafáž: kľačiaca sedliačka, roľník zo záprahom a v druhom obrazovom pláne náboženská procesia. Dôležité pri tomto obraze je i to, že jeho celková maliarska kultúra, najmä barokovo teatrálna, "čipkovaná" obloha, oveľa jednoznačnejšie a vývinovo preukaznejšie než "Rieka Orava", dosvedčuje súvzťažnosť s Benkovými secesnými, predprevratovými východiskami. Napokon, priamočiara expresivita maliarskeho podania "Rieky Oravy" definitívne a bez pokračovania doznieva v niekoľkých obrazoch nasledujúceho roku (Drevorubači na Fatre, 1921; Jeseň na Spiši, 1921). Neskôr sa ozvala už len epizodicky (Huklievo, 1926), aj to len v súvise s výnimočnosťou, "neslovenskosťou" témy.