21. Apríl 2015, 19:00
Biografia: Narodil sa 1. 6. 1921 v Nitre, zomrel 1999 v Toronte. Navštevoval večerné kurzy Školy umeleckých remesiel v Bratislave (prof. Fulla). 1938-41 študoval na Oddelení kreslenia a maľovania bratislavskej Vysokej školy technickej (prof. Mudroch). 1945 zakladajúci člen Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta. Stal sa členom českého výtvarného spolku Mánes. 1946 účasť na výstave mladého československého umenia v Paríži. 1948 účasť na Bienále v Benátkach. 1957 sa stal predsedom Zväzu slovenských výtvarných umelcov. 1968 po okupácii Československa emigroval do Kanady. Žil v Toronte, 1979 sa presťahoval do Vancouveru. Člen surrealistickej skupiny Melmoth, vydáva surrelalistickú revue Scarabeus. 1990 prišiel po rokoch opäť na návštevu do Bratislavy, v súvislosti s prípravami svojej súbornej výstavy v Slovenskej národnej galérii. Samostatne vystavoval v Trenčíne (1941, s Ghmelom, Šturdíkom a Pribišom), Bratislave (1946, 1947, 1948, 1949, 1950, 1951, 1955,1962, 1964, 1966), Brne (1955), Žiline (1957), Turíne, Miláne, Bologni, Ascone, Modene, Parme, Ríme (všetky 1959), Toronte (1969, 1970, 1974), Caracase (1971), Otawe (1974), Zürichu (1975), New Yorku (1976), Vancouveri (1978, 1980, 1982, 1984), Madride (1980), Reykjavíku (1983). Výstavy súborného diela mal v Nitre (1967, Krajská galéria) a v Bratislave (1991).
Literatúra: Kára, Ľ.: Ladislav Guderna. Bratislava 1960; Matuštík, R.: Moderné slovenské maliarstvo 1945-1963. Bratislava 1965; Kubíková, K.: Ladislav Guderna. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1991; Kiss – Szémán: Ladislav Guderna
Poradové číslo: | 45 |
Odhadovaná cena: | 15 000 - 17 000 € |
Konečná cena: | 15 000 € |
Rok: 1946
Technika: Tempera, kombinácia techník na papieri
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 59 x 42 cm
Značené: Značené vľavo hore "Guderna"
Popis:
Proveniencia
Súkromná zbierka na Slovensku. K dielu je priložený znalecký posudok dr. Zsófie Kiss-Szémán.
„Hlava ženy (Melanchólia)“
pochádza z obdobia prvého vrcholu tvorby Ladislava Gudernu. Bol založený na problematickom protiklade staršieho roualtovského expresionizmu a aktuálnejšej Picassovskej skladobnosti s tým, že tento konflikt bol napokon vyriešený v prospech Picassa a jeho tvarového pôžitkárstva. Ak by sme totiž Gudernovo maliarstvo rokov 1946-1947 chceli posudzovať len z užšieho pohľadu štýlu, tak sa dá vypozorovať istý vývinový zdvih od olejomalieb dramatickej, dynamickej výrazovosti (Chorý II, 1946; Kompozícia - Zavraždená, 1946; Kostol, 1946) k obrazom chrakterizovaným akýmsi "ustrnutím" maliarskej výbušnosti. Štetcový ťah, ktorý predtým impulzívne presahoval, narúšal či priamo deštruoval objemy, sa stáva pastóznejší, celistvejší, plynulejší, obopínajúci a zdôrazňujúci tvarový motív (Zátišie zo sviečkou, 1947; Zátišie s ovocím, 1947; Operácia, 1947; Balada, 1947; Nokturno, 1947; Večerné zátišie, 1947). Celý Gudernov problém však nespočíval v čisto maliarskych hľadiskách, v zhodnotení neproblematickej, čisto štýlovej následnosti po línii Rouault - Picasso - popicassovskí Španieli. Domnievame sa, že Gudernu rovnako vzrušovala i protikladnosť vyplývajúca z duchovnej vzdialenosti Rouaultovej čiernej kontúry a Picassovej linky. Kým roualtovská kontúra je podnecovaná mystikou zvnútorňovania, symbolického označovania tvarov, picassovská línia ich už nechce významovo násobiť a tým znejasňovať. Jej hlavnou ambíciou je tvar "vykrajovať", ukázať ho v optike vlastnej artistnej svojprávnosti. A v tomto sme i pri kľúči k zmyslu Gudernovej zrelej maľby. Nechcel jednostranne obraz len zvýtvarňovať, artistnosť sa mu nestala cieľom, len prostriedkom. Guderna teda nakoniec rozpor medzi duchovnosťou významov Rouaulta a výtvarnou nezáväznosťou Picassa nevyriešil krajnostným príklonom ani k jednej z ponúkajúcich sa možností. Pravdepodobne aj s ohľadom na vlastnú nadrealistickú minulosť (a zároveň i v možnej narážke na raný príklad Fullu) sa rozhodol pre riešenie v istom zmysle ešte odvážnejšie - pokus o syntézu metafyzického a konštruktívneho. Vyvrcholenie takto motivovanej snahy o súbežné zvýznamňovanie i zvecňovanie obrazu možno pozorovať najmä v niekoľkých Gudernových temperách, v ktorých tvarová analýza dospela definitívne až do polohy artistnej fenomenológie (Dievča, 1946; Herec a režisér, 1947; Čelista, 1947; Dievča s kvetom, 1947; Edita, 1947; Žena, 1947).
Zoznam diel autora: