21. Apríl 2015, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY „HLAVIČIEK“ JANA HÁLU DOSIAHNUTÉ NA AUKCIÁCH SOGY:
€ 9 000,- Dievčatko s Važca. 1942. Olej na plátne. 48 x 28 cm. (90. jarná aukcia, 9. 3. 2010)
€ 8 600,- Važecké dievča v šatke. 1948. Olej na plátne. 46 x 46 cm. (116. večerná aukcia , 08.04.2014)
€ 7 000,- Važecké dievča z profilu. 1942. Olej na plátne, dublované. 27 x 25 cm. (110. večerná aukcia , 23.04.2013)
€ 7 000,- Dievča s Važca. 1947. Olej na kartóne. 24 x 23 cm. (111. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 11.06.2013)
€ 6 500,- Važecké dievča v šatke. 1942. Olej na plátne, dublované kartóne. 23 x 23 cm. (115. jarná aukcia výtvarných diel , 11.03.2014)
Biografia: Narodil sa 19. 1. 1890 v Blatnej, zomrel 17. 5. 1959 vo Važci. 1909 súkromná maliarska škola F. Engelmüllera v Prahe, 1910-15 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Bukovac, Pirner). Od 1923 žil ako výtvarník v slobodnom povolaní v podtatranskej dedinke Važec. Okrem maliarstva sa venoval i literárnej tvorbe a ilustrácii - patrí k zakladateľom modernej slovenskej ilustračnej tvorby pre deti. Samostatne vystavoval v Prahe (1932), Košiciach (1931, 1933, 1938), Bratislave (1932), Liptovskom Mikuláši (1933). Súborné výstavy mal v Liptovskom Mikuláši (1982), Prahe (1982), Bratislave (1990). Galéria P. M. Bohúňa sprístupnila v jeho dome vo Važci pamätnú izbu a stálu inštaláciu jeho diel.
Literatúra: Lenko, J.: Jan Hála. Bratislava 1951; Abelovský, J.: Jan Hála. Bratislava 1977; Abelovský, J.: Jan Hála, Trenčín 2007.
Poradové číslo: | 1 |
Odhadovaná cena: | 6 000 - 7 000 € |
Konečná cena: | 9 200 € |
Rok: 1945
Technika: Olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 24, 5 x 24 cm
Značené: Značené vpravo dole "J. Hála 45".
Popis:
Proveniencia
Súkromná zbierka na Slovensku. Získané darom od manželky Jana Hálu.
„Dievčatko z Važca“
patrí k pôvabných (zväčša dievčenským) komorných „hlavičkám“ Jana Hálu – Ondrej Profant (1943), S krčiažkom (1946), Mamka Šeďová (1947), Marka Chovančeková (1946), Važťan (1948), Štúdia hlavy dievčatka (1948); Važťanka (1950). Výrečne zastupujú poetiku Hálovho neskorého manierizmu, zviditeľnenie predstavy o národe uchovávajúcom i svojou fyzickou tvárnosťou „večné“, starobylé hodnoty, určujúce v čase i priestore nezmeniteľné rozmery jeho pozemského bytia. Neobyčajnú maliarsku sviežosť si tiež - až do samého záveru umelcovej maliarskej aktivity - zachovávajú diela s motívmi hrajúcich sa či odpočívajúcich važeckých detí v krajinnom rámci letnej prírody (Malá Važťanka. 1941; Osvieženie, 1943; V prírode, 1947; Proti slnku, 1946; Pri husiach, 1948; Na slniečku, 1949; Dve žiačky, 1955). Ich výtvarné poňatie predpracoval už v sérii desiatich litografií, ktorú v roku 1933 vydal v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach. Jeho vtedajší riaditeľ Jozef Polák uviedol bibliofíliu tak trochu nadnesenými, ale podstatu vystihujúcimi slovami: „... v těch školácích a husopaskách, buclatých batolatech, ve skotačivé klukovské divočině i v mateřsky něžném laskání děvčátek s bábkami, rozehřívá se jeho vlastní srdce nejvíce, rozbíhá se tužka nejlehčeji. Jim rozumí Hála, sám prosté, velké dítě, nejlépe...“ Farba spriezračnela, rozochvieva sa magickou radiáciou. Jej maximálne vyjasnenie na bielom základe pozadia, bezpečné, kaligrafické ťahy nelomených štetcových akordov – to všetko sú dominujúce štýlové hodnoty, ale aj nosiče jasného, ľahko čitateľného inotaja, priameho, nesprostredkovaného odlesku individuálnej mytológie umelca. Obrazy važeckých detí, plné miloty a ľúbeznosti, sa mierou lyrického zaujatia preto zaraďujú medzi najosobnejšie realizácie Jana Hálu. Neskoré „detské“ sujety Hálovho umenia našli najprirodzenejšie miesto v Hálovej ilustračnej tvorbe. Azda najkrajší obrazový sprievod detskej knihy totiž vytvoril Hála práve začiatkom päťdesiatych rokov k publikáciám M. A. Jerského (Imricha Majerského) – Maroško a Medko (1950) a Maroško vo Vtáčikove (1954). Akvarelom kolorované perokresby k Maroškom sú dnes už klasikou slovenskej detskej ilustrácie. Je v nich kus manierizmu. Ale akého! Línia už iba kontúruje objem, stáva sa nepopisnou, výrazovú úlohu preberá žiarivá, teplá farebná arabeska, lyrizujúca, zmäkčujúca, zmalebňujúca „reálne“ ilustračné výjavy. Možno bez preháňania povedať, že Hálove maroškovské obrázky poznamenali zážitkový svet najmenej jednej generácie, podmienili jej predstavy o optickej podobe Slovenska, vlasti.
Zoznam diel autora: