21. Apríl 2015, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 40 000,- Kytica poľných kvetov. Okolo 1950-55. Olej na kartóne. 72 x 51 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
€ 23 000,- Kytica (In memoriam dr. Vladimír Clementis). 1965. Olej na plátne. 73 x 54 cm. (116. večerná aukcia , 08.04.2014)
€ 21 000,- Kytica v modranskej váze. Okolo 1950-55. Olej na kartóne. 52 x 36 cm. (101. zimná aukcia výtvarných diel a starožitností, 06.12.2011)
€ 16 596,96,- Kytica. 1940-43. Olej na kartóne. 72 x 43 cm. (74. jesenná aukcia, 2. 10. 2007)
€ 14 500,- Zátišie s jablkami. 1943. Olej na kartóne. 32 x 60 cm. (89. zimná aukcia. 1. 12. 2009)
Biografia: Narodil sa 28. 3. 1909 v Senici-Sotinej, zomrel 4. 2. 1968 v Bratislave. Od 1926 študoval na súkromnej škole G. Mallého v Bratislave. 1930-31 na Umeleckopriemyselnej škole (prof. Hofbauer), 1931-37 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Obrovský, Nowak). 1938-39 učiteľ na Škole umeleckých remesiel v Bratislave, 1939-41 vyučoval na Oddelení kreslenia a maľovania SVŠT v Bratislave, 1942 zbavený miesta docenta a vylúčený zo Spolku slovenských výtvarných umelcov pre nonkonformné politické a názory. Na SVŠT opätovne vyučoval v období 1945-47. 1948-49 pôsobil na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. 1933 premiérovo vystavoval na výstave Spolku slovenských umelcov v Nitre. Samostatne debutoval výstavou v pražskej sieni Elánu 1937. V tom istom roku žil krátko v Šuranoch, po maďarskej vojenskej okupácii južných častí Slovenska sa odsťahoval do Bratislavy. Od 1938 člen pražskej Umeleckej besedy. V rokoch vojny vedúca osobnosť bratislavskej avantgardy (spolupráca pri vydávaní nadrealistických zborníkov). Po 1945 spoluzakladateľ Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta, predseda prípravného výboru Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (1948 jej prvý rektor, 1949-68 vedúci odboru figurálneho maliarstva). Samostatne vystavoval v Prahe (1937), Bratislave (1938, 1941 s J. Kostkom, 1944, 1946, 1956, 1965, 1966 - Kresby, Slovenská národná galéria), Budapešti (1960), Prahe (1968), Senici (1969, 1978, 1985-1986, Záhorská galéria). Súborné výstavy mal v Bratislave (1970, 1989, Slovenská národná galéria).
Literatúra: Güntherová-Mayerová, A.: Mudroch. Kolorista slovenskej moderny. Bratislava 1944; Volavka, V.: Ján Mudroch. Výber z diela. Bratislava 1958; Peterajová, Ľ.: Ján Mudroch. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1970; Kostrová, Z.: Ján Mudroch. Bratislava 1974; Orišková, M.: Národný umelec Ján Mudroch. Súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria Bratislava 1989; Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1997.
Poradové číslo: | 38 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: Okolo 1960
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 49 x 39 cm
Značené: Značené vľavo hore "Mudroch"
Popis:
Proveniencia
Významná súkromná zbierka na Slovensku.
„Kytica v ľudovej Váze“
je umelecky zaujímavým neskorším varatom typického sujetu Jána Mudrocha. Treba mať však pritom na pamäti, že tradičné, klišéovité sujety mali v tvorbe Mudrocha (ale i jeho generačných druhov) širšie významy, než len zrkadliť viditeľné. Pripomeňme inotajovosť figurálnych kompozícií Majerníka, obraznosť portrétov a zátiší Mudrocha a Matejku, nadreálnosť vykonštruovaných obrazových zostáv Bauenfrenda a Nemeša, umožňujúcich vždy viacznačný, teda len sprostredkovane aj spoločensko-kritický výklad. Na druhej strane práve tam, kde bol vzťah obrazu a reality, umenia a života skutočne bezprostredný, teda v civilistických, mestských motívoch Hofstädtera, Želibského, Bednára a ďalších možno skôr hovoriť ani nie tak o maliarskych výronoch onoho "svedomia doby", ako o osobnostnom, nadčasovom výraze mladíckej vitality, súnaležitosti s krásou moderného života "teraz a tu" a "napriek všetkému". Keď k tomu pridáme i časté (najmä v raných tvorivých obdobiach) citácie, otvorené preberanie námetov a látky zo súdobej, najmä parížskej maľby, potom možno vysloviť - samozrejme, že úmyselne nadsadenú -- provokujúcu otázku: nešlo týmto maliarov viac o tvorbu "umenia z umenia", než o kritiku banálneho života? To by bolo určite jednostranné tvrdenie, ale predsa - nevyžadovali alegorické sujety i dôraz na premyslenú, často priam strojenú a špekulatívnu formu? A neboli tieto nevyhnutne abstrahujúce postupy principálne rovnaké, aké využívali vo svojej maľbe "zakladatelia" moderny? Alebo - nemožno štýlovú retardáciu Majerníkovej maľby po roku 1938 (Dumiére, Goya), či Mudrochovu a Matejkovu šerosvitnú periódu začiatku štyridsiatych rokov vyložiť inak, než len antimodernistickou potrebou zjavovania jednoznačných, na politické skutočnosti doby poukazujúcich obsahov? Napríklad tak, že práve týmtom spôsobom hľadali protiváhu dobe, ktorá spochybňovala tradičné hodnoty života a nachádzali ju práve v nespochybniteľných a preto "tradičných" hodnotách umenia, spočívajúcich odjakživa v "umelosti" formy, štýlu, kompozície obrazu, ktorý chce byť nadovšetko a len "umením"?
Zoznam diel autora: