21. Apríl 2015, 19:00
Poradové číslo: | 67 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: 1967 - 68
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 206 x 100 cm
Značené: Značené vlavo dole "R. Sikora 1967/68"
Popis:
Proveniencia
Z ateliéru umelca.
„Kamenná krajina“
je výnimočným dielom maliarskych začiatkov Rudolfa Sikoru, ktoré sú dnes už len ojedinele dostupné na domácom trhu s umením. Vzniklo v záverečnom období jeho štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1963 – 1969, prof. Peter Matejka) a bolo súčasťou cyklu obrazov, ktoré zaradil do svojej diplomovej práce (Chladné kráľovstvo / Kráľovná, 1968; Múr / Pocta Jánovi Palachovi, január 1969; Poetika deskriptívnej geometrie, 1968 – 1969 a ďal., všetky v súkromných zbierkach). Ukazuje ho ako mimoriadne talentovaného, vnímavého maliara, a hoci sa maliarstvu na istý čas vzdialil, periodicky sa k nemu vracal a vracia dodnes. V druhej polovici 60. rokov sa venoval cyklom známym pod názvami Kamenné krajiny, Kamenné zátišia, Kamenné pomníky a Kamenné brány (1966 – 1969), zahŕňali štúdie – kresby, tempery, koláže, kombinované techniky, maľby a reliéfy, boli do istej miery inšpirované cestovateľskými zážitkami, ale aj prehodnocovaním vtedajších maliarskych lások a vzorov. Nešlo však o krajinomaľbu v tradičnom zmysle slova, bolo to skôr „... zaujatie krajinou. Krajina to je priestor, kde sa v čase vymedzuje priestor jedinca, aj spoločnosti. Priestor sám je bez času a pamäti, len zhmotňuje univerzálny princíp. Sikorove krajiny majú prívlastky – sú kamenné, alebo sú spomienkami na príznačné miesta. Kamenné krajiny anticipujú tú bezčasovosť, ktorú aj samotný kameň v podobe reprodukcie, alebo in natura v Sikorovej tvorbe dodnes zhmotňuje. V týchto raných kamenných posolstvách rezonuje okrem nadčasovej narážky aj mystický krajinný útvar ako zástupný civilizačný znak“ (Sikorová, E.: Rudolf Sikora. Skice 1965 / 1968. Kat. výst. Bratislava : Galéria Linea, 2007). Napriek tomu, že ide o svojho druhu juveníliu, maľba sa vyznačuje skladobnou a výrazovou zrelosťou, vyhraneným autorským gestom a veľkorysým maliarskym rozvrhom semiabstraktných foriem – ikonických odkazov na základné formy krajiny, ktoré majú v konečnom dôsledku symbolické vyznenie. Autor opúšťa očarenie informelom, tlmí expresívny rukopis, „rafinovaným“ spôsobom strieda lazúrnu maľbu s vysokými pastami, komponuje obrazový priestor vo farebnej škále tyrkysových, modrých, šedých, zelených a hnedých tónov. Ako aj v niektorých neskorších prácach (v iných médiách) tu energia kompozície vyžaruje z ústredného, koncentrovaného jadra, okolo neho sa odohráva „život“ geometrizovaných a rozvoľnených foriem, ktorých usporiadanie dodáva obrazu rytmus i vnútornú logiku. Na jednej strane možno toto dielo hodnotiť ako predstupeň, či medzistupeň smerovania k ďalším maliarskym a konceptuálnym prácam (cyklus Topografie, 1970), na druhej strane v ňom už možno objaviť základy obrazovej syntaxe Sikorovho vizuálneho myslenia, ktoré v analogických obmenách pretrváva v jeho tvorbe do dnešných dní... (Katarína Bajcurová).
Zoznam diel autora: