21. Apríl 2015, 19:00
Biografia: Narodil sa 15. 2. 1945. 1960 – 1964 študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole sklárskej v Železnom Bore. 1964 – 1965 pracoval v Slovenských závodoch technického skla v Bratislave.1965 – 1971 študoval na vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení skla v architektúre u doc. Václava Ciglera. 1971 – 1978 po skončení štúdia pracoval ako výtvarník v slobodnom povolaní v spoločnom ateliéri s Ľubomírom Artzom, Jozefom Tomečkom a Pavlom Tomečkom. 1979 – 1990 na Vysokej škole výtvarných umení viedol oddelenie sklárskeho výtvarníctva. Popri tom v rokoch 1981 – 1990 vykonával funkciu predsedu výtvarnej rady VHJ Tatrasklo. 1990 – 1997 pracoval ako výtvarník v slobodnom povolaní a zároveň vlastnil a prevádzkoval dizajnérsko-realizačnú firmu Žáčko-Asgif v Bratislave. 5.12.1997 náhle zomrel v Bratislave.
Literatúra: Schramová, A.: Umenie a remeslo. In: Kol. autorov: 20. storočie. Slovenská národná galéria. Bratislava 2000, s. 253 ; Bartošová, Z.: Za akademickým sochárom Askoldom Žáčkom (15. 2. 1945 – 5. 12. 1997). Sme – Smena. 13. 12. 1997; Pekárová, A.: Sklársky design - obhajoba autonómie. De signum. 31. 1. 1997; Bartošová, Z.: Askold Žáčko. Slovenské pohľady. 1992, č. 12; Bartková, Z.: Askold Žáčko. Kataĺóg výstavy Stredoslovenskej galérie. Banská Bystrica 1990; Žáčková, A.: Súčasné slovenské sklo. Katalóg výstavy Slovenskej národnej galérie. Bratislava 1991; Kol. autorov: Askold Žáčko – sklárska tvorba. Bratislava 2006.
Poradové číslo: | 70 |
Odhadovaná cena: | 7 500 – 8 500 € |
Konečná cena: | 7 500 € |
Rok: 1991
Technika: Kompozičné sklo tavené, brúsené, lepené, kov
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 53 x 42 x 10 cm
Značené: Neznačené
Popis:
Proveniencia
Priamo z pozostalosti umelca. Vystavované: Askold Žáčko – sklárska tvorba. Mestské múzeum – Galéria mesta Bratislavy. 2006 – 2007.
„HLAVA OSTRÁ“
pochádza z najdôležitejšieho tvorivého obdobia Askolda Žáčka, kľúčovej osobnosti našej sklenej plastiky: „... po samostatnej výstave roku 1986 nastal u mňa určitý zlom. Začal som sa zaujímať o farbu v skle a navyše, geometriu v mojej tvorbe som pokladal za uzavretú a vyčerpanú. Na problém tvorby plastiky so sa začal pozerať inými očami. Vnútornou ctižiadosťou malo byť zvýšenie psychického účinku predmetov a ich obsahovej stránky. Mal som pocit, že budem vyjadrovať zložitejšie myšlienky a ľudí som chcel oslovovať komplikovanejšie, nielen pevným rámcom svetla a skla. V tom období som pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a na tvorbu mi popri pedagogickej činnosti ostávalo veľmi málo času. K tomu sa pridali rôzne spoločenské komplikácie a vo mne stúpala tvorivá „zlosť“. Z toho sa predo mnou vynorila téma – klaun. Možno to bol môj životný pocit v tej chvíli. Preto som sa začal zaoberať hlavami klaunov.... Tieto práce si vyžiadali aj nové techniky spracovania. Po tomto období som pocítil potrebu novej ešte dramatickejšej výpovede a začal som kombinovať brus s modelovanými štruktúrami. To mi umožnilo vložiť do diela určitý citový náboj. Diela sa tak dostali do expresívnej polohy...“. Žáčkove neforemné, ironické, karikatúrne a čo hlavne – dôsledne figuratívne diela rokov deväťdesiatych, vyvolali - v sektárskej atmosfére tvorcov, kritikov, zberateľov a obdivovateľov našej sklenenej plastiky - jednoznačný šok. Kde ostala preduchovnelá abstrakcia pôvodných geometrií? A osvedčený, domácou tradíciou preverený a aj internacionálnym obchodom odobrený, štýlový prehovor „školy“ ? Žáčkov štýlový, ale i obsahový protiťah mal nesporné polemické akcenty: “… jeho práce začali byť programovo asymetrické, často žiarivo farebné, ba dokonca zámerne, rafinovane ľúbivé… “ (Zuzana Bartošová). Úlety ku klaunom, k lyrike, alegórií, metafore, boli pritom len predohrou k novým hľadaniam. Ďalší stupeň predstavujú rozsiahle série Kráľov, Kráľovien a Vtákov. Celé Žačkovo gesto “totálneho popretia predchádzajúceho” by sa samozrejme dalo odbiť jednoduchým vysvetlením: umelec – ako mnohí iní dookola – reagoval, a to ešte aj s “povinným” slovenským meškaním, na príklad postmoderny s jej nomádskym putovaním v dejinách slohov, eklektickým miešaním štýlov, ľahkosťou prevracania archetypálnych významov (napokon, ako inak vysvetliť prítomnosť takých - v dejinách umenia - návratných, migrujúcich sujetov, ako je šašo, kráľovná a kráľ, vták, ryba…). Žačkov postmoderný flirt, odznel v podstate len všeobecným odklonom od klasickej technológie optického brúseného skla ku sklu kompozičnému a jeho taveniu. Vnútorný zmysel Žáčkovej figurácie ostal aj pred kolegami z disciplíny i kritikou skrytý. A pritom, všetko bolo bolo viac – menej jasné už od povestného jeho “Baroka”. Ide o to, že bez ohľadu na štýlové či technologické premeny ovládala Žačkovu voľnú tvorbu jedna nástojčivá túžba, odlišujúca ho od tvorivého priemeru disciplíny. Totiž, vypovedať sochou “čosi naviac”, prekročiť hranice tvorby dokonalých, esteticky vybrúsených, ale významovo neutrálnych, “krásnych” umeleckých predmetov.
Zoznam diel autora: