09. Jún 2015, 18:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 2 854,68,- Na trhu v Šamoríne. Okolo 1935. Olej na plátne. 45,5 x 64 cm. (45. zimná aukcia, 2. 12. 2003)
€ 1 327,76,- Na dedine pri Šamoríne. Okolo 1935. Tempera na plátne. 30,5 x 45 cm. (18. zimná aukcia, 2. 12. 1999)
Biografia: Narodil sa 8. 11. 1896 v Šamoríne, zomrel 10. 12. 1976 v Budapešti. Študoval na Umelecko-priemyslovej škole v Budapešti, 1924 bol na polročnom študijnom pobyte v Berlíne. Do 1946 žil v Šamoríne, potom bol presídlený do Maďarska (tam prijal prídomok Tallós). Zúčastňoval sa na výstavách bratislavského Kunstvereinu a Maďarskej spoločnosti pre vedu, literatúru a umenie. Samostatne vystavoval v Bratislave (1935, spolu s Lörinzom), Košiciach (1936). Súbornú výstavu mal v Šamoríne (1966).
Literatúra: Brogyányi, K.: Festomuvészet Szlovenszkón. Košice 1931; Váross, M.: Slovenské výtvarné umenie 1918-1945. Bratislava 1960, s. 144-146;
Poradové číslo: | 71 |
Vyvolávacia cena: | 2 500 € |
Konečná cena: | 2 500 € |
Rok: Okolo 1930
Technika: Olej na plátne, dublované
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 63 x 84 cm
Značené: Značené vľavo dole "Proh“
Popis:
„Krčma v Šamoríne“
je príznačným dielom zrelej tvorby Štefana Prohászku. Predvádza rozvravený, chaotický svet ľudových jarmokov, trhov a fašiangov. Boli to z hľadiska "reprezentatívnosti" akoby náhodne pozliepané groteskné fragmenty sviatočných chvíľ ľudového života, ale aj sociálne, či politicky vyhrotené obrazové scény, s neraz cynickou otvorenosťou poukazujúce na národnostné rozpory južného Slovenska (Na dedine, okolo 1930; Jarmok v Dunajskej Strede, 1930; Fašiangy, 1933; Fašiangy v Šamoríne, okolo 1935; Zimná práca, okolo 1935; Záprah v búrke, okolo 1935; Fašiangová pošetilosť, 1935; Jarmok na Žitnom ostrove, 1937). Prohászka sám seba nazýval "maďarským realistom". Toto jeho sebahodnotenie sa však nemusí chápať v číro národnej, či dokonca nacionalistickej rovine. Vyjadruje skôr jeho základný umelecký postoj, úsilie o presné maliarske postihnutie sociálnej, politickej, národnostnej reality juhoslovenského vidieka. V mene toho nesúrodo kombinuje protirečivé štýlové postupy kresebne lineárneho expresionizmu, štylizovaného symbolizmu, či tvarovo zjednodušujúceho protokubizmu. Bezvýhradný modernista by pravdaže postupoval presne naopak -- v intenciách puristickej čistoty štýlu, v rámcoch ktorej je námet vecou celkom druhoradou. Len tomto zmysle možno Prohászku považovať za programového samouka, bez zábran siahajúceho po všetkých dostupných štýlových inšpiráciách, ktoré mu doba ponúkala. Takto si možno vysvetliť i existenciou secesno-symbolickej línie jeho zrelej maľby, v ktorej podobne ako Karol Harmos, či Július Tichý predvádza nadčasové, skeptické metafory života človeka modernej doby (V knižnici, okolo 1930; Na diamantových horách, 1930--1935).
Zoznam diel autora: