10. November 2015, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY DIEL ALEXANDRA (SÁNDORA) BORTNYIKA DOSIAHNUTÉ NA SVETOVÝCH AUKCIÁCH:
€ 635 800,- Lampár. 1921. Tempera na papieri. 124 x 90 cm. Budapešť 2008
€ 283 500,- Motorkár. 1928. Olej na plátne. 81 x 71 cm. Budapešť 2008
€ 147 060,- Plážová lady. Olej na plátne. 51 x 71 cm. Budapešť 2006
€ 140 000,- Na motorke. 1928. Olej na plátne. 80,5 x 70,5 cm. Budapešť 2006
€ 99 267,- Figúry. 1924. Olej na plátne. 65 x 82 cm. Amsterdam 2007
Biografia: Narodil sa 1883 v Tirgu Mures, zomrel 1976 v Budapešti. Od 1913 navštevoval maliarsku školu K. Kernstocka, J. Ripla-Rónaia a J. Vaszaryho, 1917 študoval u J. Mattisa-Teutcha. Po porážke Maďarskej republiky rád žil v emigrácii vo Viedni a Berlíne. 1922-1924 pôsobil vo Weimare (1922 vystavoval v berlínskom Sturme). 1924 – 25 pôsobil v Košiciach, kde mal roku1924 súbornú výstavu vo Východoslovenskom múzeu. 1928 založil školu Mühely (Dielňa), v ktorej uplatňoval zásady Bauhausu. Škola existovala až do roku 1938. 1945 sa stal riaditeľom Vysokej školy výtvarných umení v Budapešti.
Literatúra: Saučin, L.: Výtvarné umenie na východnom Slovensku 1918-1938. Košice 1964, s. 26 a 42; Borbély, L.: Bortnyik. Budapest 1971; Körner, E.: Bortnyik Sándor Budapest 1975.
Poradové číslo: | 41 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: 1918
Proveniencia: Významná súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane štítok Maďarskej národnej galérie (september 1985). K dielu je priložený Atest Kieselbach Galérie v Budapešti č. KL 456 – 06487. Vystavované: „Ma“ III. demonstrativ kiállítása. Budapešť 1918 (pol. č. 29. katalógu - „A falu“)
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 43 x 54,5 cm
Značené: Značené vpravo dole "Bortnyik"
Popis:
„DEDINA“
je exkluzívnou ponukou diela kľúčovej osobnosti maďarskej moderny – predstaviteľa abstraktného konštruktivizmu Alexandra Bortnyika. Jeho aktivity úzko súvisia i s našim výtvarným dianím – s fenoménom tzv. košickej moderny. V rokoch 1924--1925 pracoval v Košiciach. V tom čase bol ortodoxný novoklasicista so sklonmi k metafyzickej, chiricovskej maľbe (Podobizeň J. Poláka, 1924). Vo svojom ďalšom umeleckom vývine však reagoval na najradikálnejšie dobové výzvy -- od kuboexpresionizmu dospel až puristickej abstrakcii. V súvise s organizovaním vlastných výstav dochádzali na dlhší či kratší čas do Košíc aj ďalší významní Bortnyikovi rodáci: expresionista Lajos Tihányi, konštruktivista János Kmetty, nasledovník Matissa Vilmos Perlrott-Csaba, novoklasicistický maliar Béla Kontuly, secesný symbolista a fauvista Károly Kernstock. V Košiciach sa epizodicky, ale aj na dlhší čas zastavili i ďalší modernisti maďarského pôvodu -- B. Baja, G. Csorba, M. Galimberti, M. Graberová, K. Kernstock ml., K. Kotász, H. Lázarová, D. Orbán, L. Váli, A. Ziffer atď. Na prednáškach v Krónovej škole a Východoslovenskom múzea účinkovali vtedy už európsky známi avantgardní prominenti O. Jászi, B. Balász, L. Moholy-Nagy, L. Kassák, G. Lukács či sovietsky estetik I. Máca. Prevaha maďarských modernistov znamenala pre východoslovenskú modernu frontálne potvrdenie toho, čo predtým avizovali osamotené činy Köváriho a Jasuscha: zamietnutie už prekonaného secesného impresionizmu v prospech rozličných, často veľmi špeciálnych variantov secesného symbolizmu, nabizmu a expresionizmu (fauvizmu). Viacerí z maďarských protagonistov košickej moderny patrili k iniciátorom vystúpenia z budapeštianskeho Kruhu maďarských naturalistov a impresionistov. Pod názvom Hľadači manifestovali rozchod s tzv. prírodným princípom v prospech neoimpresionizmu, namä však Cézanna a Matissa. Roku 1909 sa z okruhu Hľadačov sformovala prvá maďarská avantgardná skupina OSMA, v ktorej okrem D. Czigányho, Ö. Marffyho a D. Orbána, stretávame i umelcov súvisiacich priamo s povojnovým výtvarným dianím na Slovensku: K. Kernstocka, L. Tihányiho, ale i R. Berényiho, B. Póra a B. Czobela. Na výstavách Osmy sa zúčastňovala i ďalšia rodáčka zo Slovenska, poetka, maliarka a textilná výtvarníčka Anna Lesznai.Ešte radikálnejšie bola neskôr založená skupina Aktivistov, reprezentovaná menami L. Kassák, J. Nemes-Lampérth, L. Moholy-Nagy, ale aj v Košiciach vystavujúceho B. Uitza a aj Sándora Bortnyika. Príslušníci Osmy a Aktivistov sa tým či oným spôsobom zapojili do politických štruktúr Maďarskej republiky rád (Kernstock bol vládnym poverencom pre výtvarné umenie, Berényi, Kassák a Pór členmi výboru pre umenie, Uitz a Lampérth sa podieľali na školskej výuke a na propagande). Teoretickou platformou im boli časopisy TETT (Čin, 1915) a Kassákov MA (Dnešok, 1916--1925), do ktorého prispieval i náš Ľudovít Kudlák a na ktorého výstave sa predkladaným dielom „Dedina“ sa roku 1918 zúčastnil aj Alexander Bortnyik.
Zoznam diel autora: