Biografia: Narodil sa 28. 3. 1903 v Košiciach, zomrel 15. 4. 1985 tamže. 1922 sa zapísal na Vysokú školu ekonomickú v Budapešti. V tom istom prešiel na súkromnú Slobodnú výtvarnú, kresliarsku a maliarsku školu A. Podolínyiho v Budapešti. Vzápätí sa vrátil do Košíc, kde sa zamestnal ako úradník poisťovne. Od jesene 1922 navštevoval večerné kurzy kresliarskej školy E. Króna pri Východoslovenskom múzeu v Košiciach, kde 1924 s úspechom vystavoval na výročnej výstave poslucháčov. 1926--1928 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Réti). Štúdiá v druhom ročníku prerušil a vrátil sa do Košíc, kde žil až do konce života ako výtvarník v slobodnom povolaní. Samostatne vystavoval v Košiciach (1929, 1934). 1938--1944 člen výtvarného odboru Kazinczyho spoločnosti v Košiciach. 1945--1948 člen regionálneho umeleckého spolku Svojina. 1949 sa stal členom Zväzu československých výtvarných umelcov. Súborné výstavy mal v Košiciach (1965, 1978, 1983, 1987, 1994, Východoslovenská galéria), v Bratislave (1958, 1983, 1994, Slovenská národná galéria), v Brne (1972, Moravská galéria). 1991 bola Východoslovenská galéria v Košiciach premenovaná na Galériu Júliusa Jakobyho a o rok neskôr otvorila stálu expozíciu maliarovho diela.
Literatúra: Saučin, L.: Július Jakoby. Bratislava 1960; Marenčin, A.: Košický pustovník. Bratislava 1988; Abelovský, J.: Július Jakoby. Bratislava 1994; Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1999.
Poradové číslo: | 43 |
Odhadovaná cena: | 120 000,00 – 150 000,00 € |
Konečná cena: | 120 000 € |
Rok: 1932
Proveniencia: Významná súkromná zbierka na Slovensku. Získané na 93. aukcii SOGY v Bratislave (5. 10. 2010). Publikované in: Abelovský, J.: Július Jakoby. Bratislava 1994. (č. repr. XIII). Vystavované na súborných výstavách Júliusa Jakobyho v SNG a Východoslovenskej galérii v Košiciach (1994, katalóg: J. Abelovský a K. Kubíková).
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 71 x 47 cm
Značené: Značené vľavo hore "Jakoby 32"
Popis:
„Akt ženy“
je kľúčovým dielom prvého vrcholu tvorby Júliusa Jakobyho. Obraz úzko súvisí s námetovo obdobným dielom “Ležiaci akt” (1934), za ktorý dostal umelec Cenu mesta Košíc. Pre Jakobyho to bol prvý spoločenský úspech. Všetko to bolo spojené s obsiahlym rozhovorom pre košický denník “Kassai újság”, v ktorom sa mladý Jakoby pokúsil sformulovať vlastné výtvarné krédo. Malo spočívať na odmietaní “technikárčenia” v prospech priameho maliarskeho prehovoru “skutočnosti”. Je zvláštne, že diela ktoré v tom období tvoril takýmto sebainterpretáciám dosť odporujú. Sú skôr dokladom vybrúsenej, precíznej artistnosti, ktorú načerpal z príkladu umenia nabistov. Často pripomínaná „francúzska noblesa“ Jakobyho vtedajšieho maliarstva sa najlepšie ukazuje predovšetkým v tematike ženských figúr, ženských aktov, ktoré v tridsiatych a štyridsiatych rokoch predvádzal s jasne poznateľnou erotickou gradáciou a subtílnym štýlovým zaujatím. Najmä v zdôraznení žiarivých pigmentov tela – nami predkladaný Akt ženy (1932), ale aj Ležiaci akt (1933), Ležiaci ženský akt (1940), Ženský akt so zrkadlom (1940), Umývanie nôh (1948), Trúchliaca I. II. (1948). Skrátka - pohľad mladého Jakobyho bol nasmerovaný skôr dozadu, ponad exkluzivitu, ľavičiarsku zaujatosť experimentov košických modernistov, k politicky nezáväznej problematike európskej maľby rozhrania storočí. Z tejto perspektívy však mohol vo svojom košickom osamení dovidieť len jediného maliara – miestneho secesionistu Konštantína Köváriho, ku ktorému sa hlásil celkom otvorene. V tridsiatych a štyridsiatych rokoch sa pravidelne venoval pastelom, spracovaných köváriovskou technikou kresby na lúpanej lepenke, ktorá dodávala pastelu podobu pastóznej, špachtľovej maľby. Köövári mu však sprostredkoval viac: príklad maďarského Károly Ferenczyho, otca nagybánskej maliarskej školy a tým aj panorámu maďarského secesionizmu, symbolizmu a syntetizmu. Prvými dielami priznávajúcimi takýto Jakobyho príklon sú Autoportrét, 1929; Žena v bielom 1929; Žid 1929; príznačné vyjasnenou paletou, čistými kontúrovanými farebnými škvrnami, rozšafnou prácou s maliarskou hmotou, pôžitkárstvom duchovnej atmosféry obrazu. Nové boli i myšlienkové zámery. V niekoľkých ďalších vynikajúcich dielach čerpal Jakoby aj z časnejšieho príkladu Ripla-Rónaia. Práve maliarstvom Ripla-Rónaia bola sprostredkovaná bonnardovská noblesa Jakobyho nádherných, eroticky vystupňovaných aktov.
Zoznam diel autora: