Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 108 000,- Deti. 1946-47. Olej na plátne. 96,5 x 119 cm. (108. zimná aukcia, 04.12.2012) € 102 000,- Uspávanka v poli. 1935. Olej na plátne. 97 x 113,5 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011) € 85 000,- Priadky. 1929. Olej na plátne. 80 x 100 cm. (113. večerná aukcia, 12.11.2013) € 81 000,- V žatve. 1947. Olej na plátne. 65 x 95 cm. (126. zimná aukcia, 01.12.2015) € 55 000,- Važecká priadka v zime. 1931. Olej na plátne, 74 x 92 cm. (125. večerná aukcia, 10.11.2015) € 45 000,- Priadka. 1938. Olej na plátne. 92 x 63 cm. (126. zimná aukcia, 01.12.2015) € 45 000,- Važecká priadka v zime . 1931. Olej na plátne, dublované. 74 x 92 cm. (110. večerná aukcia, 23.04.2013)
Biografia: Narodil sa 19. 1. 1890 v Blatnej, zomrel 17. 5. 1959 vo Važci. 1909 súkromná maliarska školu F. Engelmüllera v Prahe, 1910-15 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Bukovac, Pirner). Od 1923 žil ako výtvarník v slobodnom povolaní v podtatranskej dedinke Važec. Okrem maliarstva sa venoval i literárnej tvorbe a ilustrácii - patrí k zakladateľom modernej slovenskej ilustračnej tvorby pre deti. Samostatne vystavoval v Prahe (1932), Košiciach (1931, 1933, 1938), Bratislave (1932), Liptovskom Mikuláši (1933). Súborné výstavy mal v Liptovskom Mikuláši (1982), Prahe (1982), Bratislave (1990). Galéria P. M. Bohúňa sprístupnila v jeho dome vo Važci pamätnú izbu a stálu inštaláciu jeho diel.
Literatúra: Lenko, J.: Jan Hála. Bratislava 1951; Abelovský, J.: Jan Hála. Bratislava 1977; Abelovský, J.: Jan Hála. Trenčín 2007.
Proveniencia: Súkromná zbierka v Čechách. Dielo pochádza z pozostalosti Jana Hálu.
Technika: Olej na vrecovine
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 35 x 50 cm
Značené: Značené vľavo dole "J. Hála 43".
Popis:
„JESEŇ NA POLI“ je zaujímavou prácou neskoršej tvorby Jana Hálu. Vyrovnanú kvalitu si totiž počas celého trvania jeho umeleckých aktivít udržovala „čistá“ krajinomaľba (len občas s figurálnou štafážou). Možno preto, že figurálna kompozícia bola vždy (alebo takmer vždy) poľom výpovede „čohosi navyše“, plenér má výrazne „oddychový charakter“, je miestom, kde Hála chce „iba maľovať“. Ak sa teda najmä v neskorších „figurálkach“ nevyhne istej teatrálnosti, jeho krajiny si zachovávajú čaro a pôvab nezaťažený „mimoobrazovými“ ambíciami. Od raných blatnických krajín sa klenie slohovo vyvážený oblúk plenérov k prácam z konca dvadsiatych a zo začiatku tridsiatych rokov (Zbieranie švábky, 1929; V zime na Váhu, 1931), aby sa maliarstvo svetla, luminizmus, nebadane premenilo na postimpresívne štylizácie krajín z krátkeho vynúteného pobytu v Blatnej (Blatenský zámok z južnej strany, 1939; Blatenský zámok od severu, 1940), s dôrazom buď na výrazovosť rukopisnú a koloristickú (Žatva pod Tatrami, 1942; Na salaši, 1944; Cez poludnie, 1945; Na pastve, 1949), alebo na náladovosť a malebnosť tvarov krajiny (Vyberanie zemiakov, 1943; Sadenie zemiakov, 1943; V jeseni, 1946; Chalupa v zime, 1955).