Aukcie | 129. letná aukcia výtvarných diel a starožitností
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY RANÝCH DIEL MARTINA BENKU DOSIAHNUTÉ NA AUKCIÁCH SOGY:
€ 22 737,- Juhočeská krajina. Okolo 1914-15. Olej na plátne. 63 x 52 cm. (83. zimná aukcia, 2. 12. 2008) € 22 000,- Za humnami - Kostice - Morava.. 1923. Olej na plátne, kašírované na kartóne, 25, 3 x 33, 5 cm. (107. večerná aukcia , 13.11.2012) € 20 000,- Motív z južných Čiech . Okolo 1914 - 18. Olej na kartóne. 35 x 49 cm. (111. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 11.06.2013) € 20 000,- Chalupa od Miľoňovíc.. Okolo 1914-15. Olej na kartóne. 34 x 51 cm. (113. večerná aukcia, 12.11.2013) € 20 000,- Miloňovice - Jeseň . 1917. Olej na kartóne. 55 x 70 cm. (114. zimná aukcia výtvarných diel a starožitností. , 03.12.2013) € 19 086,50,- Pod Chočom. Okolo 1921. Olej na plátne. 61 x 71 cm. (32. letná aukcia, 4. 6. 2002)
Biografia: Narodil sa21. 9. 1888 v Kostolišti, zomrel 28. 6. 1971 v Malackách. 1903-6 učeň maliarstva a natierčstva v Hodoníne, 1906-9 maliarsky tovariš vo Viedni, kde 1908-9 navštevoval súkromnú maliarsku školu E. Neumanna. 1909-13 študoval na súkromej krajinárskej škole A. Kalvodu v Prahe. 1910 prvýkrát vystavoval spolu s Kalvodom a spolužiakom J. Štemberom v Novej Kdyni. 1913 účasť na výstave v pražskom Rudolfíne a na jubilejnej výstave Združenia výtvarných umelcov moravských. 1913 cesta do Veličnej na Orave. 1910-44 s Kalvodovou školou viacero maliarskych ciest do okolia Křivoklátu a na Moravské Slovácko. 1914 získava v Prahe svoj prvý ateliér - žije a pracuje tu až do 1939. 1915 prvá samostatná výstava v Rohatci. 1915-18 žil a pracoval v Miloňoviciach na Šumave. 1920 cesta na Oravu, Spiš a Liptov, prvýkrát vystavuje na Slovensku so Spolkom slovenských umelcov v Martine a Bratislave. 1922 študijná cesta do Talianska a Juhoslávie. 1923 opäť cesta do Talianska. 1926 ako prvý Slovák sa zúčastňuje Bienále v Benátkach. 1927 cesta do Paríža, 1930 do Nemecka, Holandska, Belgicka, Francúzska, Maroka. 1934 účasť na Bienále v Benátkach. 1936 cesta do Leningradu a Moskvy. Vystavuje na Svetovej výstave v Paríži, vyznamenaný striebornou medailou za obraz Krajina z Terchovej. 1939 odchádza z Prahy a usadzuje sa v Martine. 1940-1941 ako mimoriadny profesor zorganizoval a viedol Oddelenie kreslenia a maľovania bratislavskej SVŠT, stal sa predsedom Spolku slovenských výtvarných umelcov. 1958 sa presťahoval do štátom vybudovaného ateliéru s obrazárňou v Martine. Ako protihodnutu daroval štátu 5.000 vlastných diel (1964), ktoré sa stali základom zbierkových fondov Múzea Martina Benku (1973).
Literatúra: Cincík, J.: Martin Benka. Bratislava 1935; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1952; Váross, M.: Martin Benka. Výber z olejomalieb. Bratislava 1955; Petránsky, Ľ.:Martin Benka. Bratislava 1977; Zborník Martin Benka a slovenská kultúra. Bratislava 1978; Chmelová, E.: Martin Benka, Príbeh maliarovho života. Bratislava, 1980; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1981; Baranovič, Š. -Zaťková, Ľ.: Martin Benka - sprevodca po živote a diele. Martin 1988; Bajcurová, K.: Martin Benka. Trenčín 2005.
„Moravský motív“ je raným dielom Martina Benku. eho maľba úvodných rokov 1910 – 14 spela od významovo neurčitého secesného impresionizmu k znakovo čitateľnejšiemu secesnému symbolizmu. Ten sa ponajprv presadil v sérii interiérov slováckych izieb, sprevádzaných tematicky príbuznými olejovými štúdiami (Slovácka izba, 1914; Svadobná truhlica, 1914; Interiér izby u Tinku, 1914; Pracovňa dr. Alojza Kolíska, 1915; Interiér bytu dr. Kolíska, 1915; Izba z Ratiškovec, 1916, a ďalšie). Benka sa práve v tom čase postupne osamostatnil spod priameho dozoru učiteľa. Prvé Benkove slovácke izby vznikli práve vtedy, keď Kalvodu povolali k armáde. Po jeho demobilizácii sa stal seniorom školského ateliéru, Kalvodovým asistentom. Vyrovnanie vzťahu s učiteľom z podriadenosti a umeleckej závislosti do vzájomne sa rešpektujúcej kolegiality dovŕšil prenájom prvého Benkovho vlastného pražského ateliéru (1914) a napokon odchod do Miloňovíc pri Strakoniciach na veľkorysé pozvanie statkára rytiera Klenku z Vlastimilů (zostal tu až do konca vojny). Šumavské Miloňovice priniesli jasné potvrdenie prelomu: "Miloňovice boli medzníkom, novou etapou v mojom umeleckom vývine. Tu som začal vyjasňovať a upevňovať vlastný umelecký názor". Najmä veľkoformátové maľby z rokov 1915 -1919 vynikajú slohovou vyhranenosťou a symbolickou nasýtenosťou a v tomto majú len málo čo spoločného s kalvodovskými náladovými, obsahovo vyprahnutými krajinárskymi štúdiami.