Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 8 298,48,- Sediaci akt. 1970. Olej na plátne. 65 x 50 cm. (78. jarná aukcia, 11. 3. 2008) € 7 600,- Sediaci ženský akt. 1952. Olej na plátne. 125 x 99 cm. (101. zimná aukcia výtvarných diel a starožitností, 06.12.2011)
Biografia: Ernest Zmeták sa narodil 12. 1. 1919 v Nových Zámkoch. Zomrel 13. 5. 2004 v Bratislave. 1938 pobyt v súkromnej škole K. Harmosa v Komárne, 1938-43 k študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Aba-Novák, Kontuly), 1943 krátko navštevoval Oddelenie kreslenia a maľovania bratislavskej SVŠT. 1945 sa stal členom Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta. 1946 pobyt v Paríži, 1947 študijná cesta do Talianska. 1949-52 pôsobil ako asistent Ľ. Fullu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. 1958 cena za grafiku na Bienále v Benátkach. 1980 sprístupnili stálu expozíciu umenia 16.-20. storočia v galérii umenia v Nových Zámkoch, zostavenú zo zbierok, ktoré E. Zmeták spoločne s manželkou D. Zmetákovou venovali galérii.
Literatúra: Güntherová-Mayerová, A.: Ernest Zmeták. Kresby a drevorezy. Bratislava 1949; Saučin, L.: Ernest Zmeták. Bratislava 1970; Gazdík, I.: Ernest Zmeták. Bratislava 1979; Gazdík, I.: Ernest Zmeták. Bratislava 1987; Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1999.
Značené: Značené vľavo dole "Zmeták", v strede dole "1963"
Popis:
„Akt v barokovom kresle“ je vynikajúcim dielom zrelej maľby Ernesta Zmetáka. Parížska picassovská iniciácia, rozhodujúca pre jeho vrstovníkov, má pre neho pramalú dôležitosť. Oveľa inšpiratívnejšia, ba v určitom zmysle i zlomová bola pre Zmetáka cesta do Talianska roku 1947. Je vôbec príznačné, že periodizácia Zmetákovho maliarskeho vývinu sa zvykne určovať nie podľa jeho štýlových premien, ale skôr v závislosti od miestopisu jeho výtvarných pobytov. V Ríme študuje Masacciove fresky a Cavalliniho mozaiky, maľuje v prístave Capri. Prvá Zmetákova talianska cesta mala však aj istý metaforický význam. Do Ríma prichádza akoby v šľapajách svojho učiteľa, aby z vlastnej skúsenosti spoznal ním toľko obdivovaných umelcov talianskej renesancie. Zmeták si však od začiatku, so zvláštnou neomylnosťou, volil zúženejší priezor podnetov: pred maliarmi vrcholnej renesancie dával prednosť umelcom quatrocenta, Masacciovi, Uccellovi, Castagnovi, Mantegnovi, ale nadovšetko Giottovi. Nemohlo to byť ani inak. Rovnako ako v novodobej maľbe i v jej historickej minulosti hľadal Zmeták vždy oporu skôr v príkladoch čistoty zmyslového maľovania, než v exhibíciách jeho výlučnej artistnosti.