Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY POROVNATEĽNÝCH DIEL MARTIN BENKA DOSIAHNUTÉ NA AUKCIÁCH SOGY:
€ 25 000 Moravský motív. 1910 -13. Olej na plátne. 28 x 42 cm (129. letná aukcia, 14.06.2016) € 22 000 Za humnami-Kostice-Morava. 1923. Olej na plátne, kašírované na kartóne. 25, 3 x 33, 5 cm. (107. večerná aukcia, 13.11.2012) € 20 000 Chalupa od Miľoňovíc. Okolo 1914-15. Olej na kartóne. 34 x 51 cm. (113. večerná aukcia, 12.11.2013) € 20 000 Miloňovice-Jeseň. 1917. Olej na kartóne. 55 x 70 cm. (114. zimná aukcia. 03.12.2013) € 20 000 Motív z južných Čiech. Okolo 1914 - 18. Olej na kartóne. 35 x 49 cm. (111. letná aukci, 11.06.2013)
Literatúra: Cincík, J.: Martin Benka. Bratislava 1935; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1952; Váross, M.: Martin Benka. Výber z olejomalieb. Bratislava 1955; Petránsky, Ľ.:Martin Benka. Bratislava 1977; Zborník Martin Benka a slovenská kultúra. Bratislava 1978; Chmelová, E.: Martin Benka, Príbeh maliarovho života. Bratislava, 1980; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1981; Baranovič, Š. - Zaťková, Ľ.: Martin Benka - sprievodca po živote a diele. Martin 1988; Bajcurová, K.: Martin Benka. Trenčín 2005.
„Krajina od Miľoňovíc“ je raným dielom Martina Benku. Benka sa práve v čase vzniku predkladaného diela postupne osamostatnil spod priameho dozoru učiteľa, prof. Aloisa Kalvodu. Povestné Benkove slovácke izby vznikli práve vtedy, keď Kalvodu povolali k armáde. Po jeho demobilizácii sa stal seniorom školského ateliéru, Kalvodovým asistentom. Vyrovnanie vzťahu s učiteľom z podriadenosti a umeleckej závislosti do vzájomne sa rešpektujúcej kolegiality dovŕšil prenájom prvého Benkovho vlastného pražského ateliéru (1914) a napokon odchod do Miloňovíc pri Strakoniciach na veľkorysé pozvanie statkára rytiera Klenku z Vlastimilů (zostal tu až do konca vojny). Šumavské Miloňovice priniesli jasné potvrdenie prelomu: "... Miloňovice boli medzníkom, novou etapou v mojom umeleckom vývine. Tu som začal vyjasňovať a upevňovať vlastný umelecký názor,,,".Najmä veľkoformátové maľby z rokov 1915--1919 vynikajú slohovou vyhranenosťou a symbolickou nasýtenosťou a v tomto majú len málo čo spoločného s kalvodovskými náladovými, obsahovo vyprahnutými krajinárskymi štúdiami. Je zaujímavé ako nedostatočne sú preskúmané európske súvislosti tejto málo vystavovenej i publikovanej úvodnej tvorivej periódy umelca. Bližšie a detailnejšie sa tomuto problému venovala len Ľudmila Peterajová: "... (Benka) sa obrátil pre poučenie k neskoroimpresionistickému severotalianskemu maliarovi Giovannimu Segentinimu, ospevovateľovi roľníckej práce na nížinných poliach pod alpskými hrebeňmi... Viac podnetov čerpal z nemecko-švajčiarsko-rakúskeho okruhu. Dali by sa nájsť súvislosti s nemeckým secesno-expresionistickým maliarom von Hofmannom... hľadajúc súvislosti, nenechali by sme bez povšimnutia ani príklad Hodlerov, Eggerov-Lienzov a ďalších maliarov z obdobia medzi secesiou a expresionizmom. V ešte širších reláciách... prídeme až k analógiám s francúzskym postimpresionizmom, symbolizmom, syntetizmom, so skupinou Nabis, so symbolisticko-dekoratívnym dielom Gauguinovým... " (Ľudmila Peterajová).
