14. November 2017, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 98 000,- Akt ženy. 1932. Olej na plátne. 71 x 47 cm. (93. jesenná aukcia, 5. 10. 2010)
€ 62 000,- Pri rieke. Okolo 1950. Olej na plátne. 38 x 45 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
€ 45 000,- Portrét architekta.. Okolo 1962. Olej na plátne. 80 x 58 cm. (107. večerná aukcia , 13.11.2012)
€ 42 000,- Veronikina šatka. Okolo 1970 -75. Olej na sololite. 66 x 36 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
Biografia: Narodil sa 28. 3. 1903 v Košiciach, zomrel 15. 4. 1985 tamže. 1922 sa zapísal na Vysokú školu ekonomickú v Budapešti. V tom istom roku prešiel na súkromnú Slobodnú výtvarnú, kresliarsku a maliarsku školu A. Podolínyiho v Budapešti. Vzápätí sa vrátil do Košíc, kde sa zamestnal ako úradník poisťovne. Od jesene 1922 navštevoval večerné kurzy kresliarskej školy E. Króna pri Východoslovenskom múzeu v Košiciach, kde 1924 s úspechom vystavoval na výročnej výstave poslucháčov. 1926-1928 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Réti). Štúdiá v druhom ročníku prerušil a vrátil sa do Košíc, kde žil až do konca života ako výtvarník v slobodnom povolaní.
Literatúra: Saučin, L.: Július Jakoby. Bratislava 1960; Marenčin, A.: Košický pustovník. Bratislava 1988; Abelovský, J.: Július Jakoby. Bratislava 1994; Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1999.
Poradové číslo: | 53 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: 1937
Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane popis diela autorovou rukou, štítok múzea krásnych umení v Budapešti a štítok podľa ktorého bolo dielo vystavované na výstave "Život medzi izmami" GMB Bratislava 3. 2 -2. 4. 2017
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 70 x 75 cm
Značené: Značené vpravo dole "Jakoby Gy 37"
Popis:
„Kúpajúci sa pri Hornáde“
sú galerijným dielom „senzuálnej“ línie ranej tvorby Júliusa Jakobyho. Kľúčovým okamihom Jakobyho maliarstva bol rok 1929. V niekoľkých významných dielach z tohoto a nasledujúcich rokov (V bare, 1929; Štrkári, 1930; Podomový brusič, 1930; Verklikár, 1930; Kubikári, 1931; Čistič stôk, 1934) prebral príklad Cézanna. Bolo to však len kompromisné prijatie princípov neiluzívnej, protokubistickej výstavby obrazovej kompozície. Nebudovalo na stavebnej funkcii farebnej škvrny, ale na "valérovaní", prejemnelom rozmývaní olejovej farby, s ktorou maliar zaobchádzal akvarelovým spôsobom. Táto zvláštna úprava Cézanna vyvrcholila v niekoľkých dielach z rokov štyridsiatych, najčastejšie s námetom rybárov a člnkárov, v obrazoch plných uvoľnenej farebnej škály a slohovo nejasnej noblesy kontrastu odstupňovaných modrých a zelených tónov, vzdialene odkazujúcich na Bonnardovu "plávajúcu škvrnu" (Zbieranie piesku, okolo 1940; Rybári, okolo 1940). Druhý smer Jakobyho inšpirácie umením košickej moderny bol orientovaný na poetiku sociálnej maľby, ktorú tu reprezentovala najmä maľba už spomínaného Františka Foltýna. Jakoby však nerešpektoval obvyklý novoklasistický pietizmus, sociálny sentiment výjavov zo života predmestskej chudoby (okrem viacerých autoportrétov, najčastejšie z prostredia vlastného rodinného života -- Autoportrét s matkou, okolo 1937). Je pritom príznačné, že Jakobyho medzivojnové maliarstvo bolo u nás ešte dlho po roku 1949 fakticky neznámym pojmom: zodpovedajúcu satisfakciu dostal až pri bratislavskej výstave roku 1957. Jej autor, Karol Vaculík ho v katalógovom texte prvý raz pasoval za najoprávnenejšieho a najvýznamnejšieho dediča košickej moderny.
Zoznam diel autora: