14. November 2017, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 3 000 Reflexia noci I.. 1999. Olej na kartóne. 41 x 55 cm. ružič(129. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 14.06.2016)
€ 1 550 Pohanská bohyňa. Okolo 1975. Bronz, reliéf. 30 x 32 cm. (121. jarná aukcia výtvarných diel, 17.03.2015)
€ 1 350 Kaplnka. Okolo 1980. Bronz. Výška 49 cm. (111. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 11.06.2013)
€ 1 100 Pútnik. 1974. Pastel na papieri. 62 x 44 cm. (105. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 12.06.2012)
Biografia: Andrej Rudavský sa narodil 29. novembra 1933 v Posade Hornej v Poľsku, študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (1950 – 1954, prof. Ludwik Korkoš, Anton Drexler), pokračoval na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe (1954 – 1960, prof. Josef Wagner, Jaromír Kavan), na 3. výstave Skupiny Mikuláša Galandu (1962) vstúpil medzi jej členov. Od roku 1960 žije a tvorí v Bratislave, kde vybudoval veľký a originálny ateliér v Podunajských Biskupiciach. Vystavoval na bienále mladých v Paríži, na bienále v São Paulo (1967), v slovenskej expozícii na Bienále v Benátkach (1996). Realizoval sochárske práce v Rakúsku, Nórsku, Taliansku, Japonsku, USA, venuje sa komornej a monumentálnej soche, kresbe a pastelu.
Literatúra: Kriška, F.: Andrej Rudavský. Kat. výst. MG. Bratislava 1969; Rusinová, Z. – Kubíková, K.: Andrej Rudavský. Sochy. Kresby. Kat. výst. SNG. Bratislava 1994; Kvasnička, M.: Andrej Rudavský. Mária Rudavská. Zuzana Rudavská. Ondrej Rudavský. Bratislava 1998; Mojžiš, J.: Galandovci 1. Trenčín 2003; Mojžiš, J.: Galandovci 2. Trenčín 2004.
Poradové číslo: | 60 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: Okolo 1985-90
Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku.
Technika: Bronz
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 30 x 40 cm
Značené: Neznačené
Popis:
„HLAVA“
je charakteristická sochárska práca Andreja Rudavského. Podľa Kataríny Bajcurovej jeho dielo: „... vyrástlo zo syntézy modernej sochárskej senzibility s bohatstvom archaickej a rustikálnej tradície Slovenska. Prehodnotením moderných sochárskych postupov asambláže, nájdeného objektu, tradičných foriem a materiálov ľudového umenia a architektúry sa Rudavskému podarilo jasne a aktuálne vyjadriť genius loci, mýtus slovenskej krajiny. V monumentálnych zostavách svojich sôch čerpá inšpiráciu z duchovnej podstaty existencie národného spoločenstva, z pohanských a kresťanských prameňov jeho tisícročného bytia. ... Vedomé archaicko-mýtické konotácie sochárskeho programu priviedli Rudavského ku galandovcom. Okolo polovice 60. rokov pre seba objavil obraznú a kompozičnú ideu – tvar prepájajúci architektonickú a figurálnu predmetnosť, ktorý sa stal cieľom jeho úvah. Umožnil mu vytvárať sochy, kompozičné (božie muky, zvoničky kaplnky) a materiálové (využitie štiepaných šindľov) ponášky na ľudové stavby (Kaplnka pre Laluhu, Nedeľná ozvena, Kyvadlová plastika, 1968; Slncová brána, 1980; Slncový voz, 1993), figúry – kaplnky realizované v rozmanitých materiáloch (kov, kameň, drevo) i názorových polohách. Raz zdôrazňoval ich konštruktívnu skladbu, formálnu striedmosť (Kaplnka, 1969; Nerezová kaplnka, 1970), inokedy temer nekontrolovateľný rast a tvarové bujnenie (Pribinovo posolstvo, 1965; Tatranská rapsódia, 1965-1966; Postava z Pienin, 1966-1994; Pieta Slovenska, 1969-1991; Pieninské pastorále, 1971-1993). V jeho tvorbe sa od 60. rokov objavuje motív hlavy (Pútnik, 1966), neskôr obohatený o dekoratívne, lyrické a senzitívne tóny (Interpretácia lúčnej princeznej, 1967-1987, Pastierka z Karpát, 1970 -1994, Pastierka, 1972-1994) aj motív archetypológie kameňa, menhiru, stély (Veľkomoravský kameň, 1975; Stôl, 1976; Malá katedrála, 1990 -1991, Larvik). Rudavský čerpal inšpiráciu z duchovného podhubia archaických, pohanských a kresťanských vrstiev života národného spoločenstva, pričom sa mu podarilo presvedčivo postihnúť a vyjadriť genius loci slovenskej krajiny...“.
Zoznam diel autora: