14. November 2017, 19:00
Biografia: Narodil sa 19. 7. 1913 v Lubine pri Trenčíne, zomrel 27. 8. 1987 v Bratislave. 1927-29 študoval na Obchodnej akadémii v Trenčíne, 1930 -32 na Učiteľskom ústave v Prešove, 1933-35 na Učiteľskom ústave v Modre, neskôr pôsobil ako učiteľ. 1941-44 študoval sochárstvo ako mimoriadny poslucháč na Oddelení kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (J. Kostka). Samostatne vystavoval v Bratislave (1946, s E. Semianom, Bratislavský umelecký kabinet - BUK, 1957, 1967, 1982), v Prahe (1966, 1969), Brne (1960, s O. Dubayom, 1970), Berlíne (1961), Káhire (1966).
Literatúra: Kára, Ľ.: Rudolf Uher. Bratislava 1969; Bachratý, B.: Rudolf Uher. Výber z tvorby 1943-1983. Kat. výst. Bratislava, Zväz slovenských výtvarných umelcov 1983; Bajcurová, K.: Tvar-metafora-symbol. O ranom diele Jozefa Kostku a Rudolfa Uhra. In: Otázky a problémy interpretácie slovenského sochárstva prvej polovice 20. storočia. Ars, 1992, č. 1, str. 61-75; Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1997; Kol. autorov: Rudolf Uher – sochy. Slovart, Bratislava 1998.
Poradové číslo: | 82 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: 1958 - 59
Proveniencia: Z pozostalosti autora. Prvý odliatok diela je v majetku Galérie ZOYA. Bratislava. Predkladaný bronzový odliatok bol realizovaný mimo SR, pod dohľadom autorovho syna Michala. Publikované in.: Kol. autorov: Rudolf Uher – Sochy. Slovart, Bratislava 1998, repr. č. 26 – 27.
Technika: Bronz. Druhý odliatok zo sadrového modelu
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 97 x 66 x 41 cm
Značené: Značené vzadu dole "R. Uher 1959"
Popis:
„MORE III“
patrí k ťažiskovým dielam Rudolfa Uhra. Súbor troch plastík s názvom „More“ je významný najmä radikálnym odklonom od popisnej modelácie k práci s hmotou a svetlom ako podstatou sochy. Zatiaľ čo prvé dve vznikli ešte modeláciou v hline a následným odliatím do sadry, More III. znamenalo aj návrat k technickému spracovaniu, ktoré používal v 40 -tych rokoch – postupným nanášaním sadry na konštrukciu a jej následným opracovaním rôznymi nástrojmi. Na túto tému – ležiacej ženskej figury spájajúcej pevnosť hmoty s mäkkosťou vzdúvajúcich sa morských vĺn vznikli tri plastiky, z ktorých po dlhšom čase dve zničil a ponechal si iba jednu, o ktorej bol presvedčený, že najviac zodpovedá jeho predstavám. Podľa Kataríny Bajcurovej pre Rudolfa Uhra „... socha už nie je výslednicou iluzívneho približovania sa k prírode -- vedie k odhaleniu a stvárneniu vnútornej, intuitívnej zákonitosti vecí. V tvare sú zdôraznené základné prírodné vzťahy: statický a statuárny princíp tiaže, jednoduchá stereometria základných geometrických prvkov a objemov. Skulptívny princíp vystriedal princíp plastický: Uher zachováva celostnosť tvaru, ale rukopisný prednes modelovanej hmoty pokrýva atmosferickou chvejivosťou. Dotyk ruky sa stáva dotykom svetla. Rudimentárnosť zeme sa spája s transcendenciou neba.... Vonkajšie výtvarné podnety, inšpirácia líniou moderného umenia, ktorá v objave sveta exotického a primitívneho umenia nachádzala neznáme a nové kontinenty mysterióznej a vesmírnej citovej komplexnosti, tvarovej a významovej senzibility, rovnako ako duchovná blízkosť k Brancusiho dielu zohrali... úlohu formatívnej tvorivej sily. Táto premena však mala uňho aj domáce paralely: vedomie harmónie ľudského a prírodného bytia si Uher priniesol zo slovenského vidieka, kde ešte pretrvávali tradičné formy roľníckeho života podriadené nemennej logike prírodného cyklu. Východiskom jeho umleckého myslenia bol rodovo zakódovaný vzťah k pôde a prírode“.
Zoznam diel autora: