Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 78 000,- Pltník. Okolo 1935-36. Olej na plátne. 68 x 53 cm. (89. zimná aukcia. 1. 12. 2009)
€ 52 000,- Bačov sen. Okolo 1935 – 36. Olej na plátne. 70 x 55 cm. (95. zimná aukcia, 7. 12. 2010)
€ 46 000,- Kompa - Sen (obojstranne maľované). Okolo 1938 - 42. Olej na plátne. 80 x 60 cm. (110. večerná aukcia, 23.04.2013)
€ 40 000,- Na ceste domov. 1947. Olej na plátne. 74 x 60 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
€ 29 000,- Vrch. 1934. Olej na plátne. 78 x 56 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
Biografia: Narodil sa 26. 10. 1901 v Považskej Bystrici, zomrel 11. 8. 1978 v Bratislave. V rokoch 1919-22 študoval na Českom vysokom učení technickom a na Umelecko-priemyslovej škole v Prahe architektúru a maliarstvo, od 1922 na Akadémii výtvarných umení v Düsseldorfe (prof. Döhring, Heupl-Siegen), od 1923 na Akadémii výtvarných umení v Berlíne, od 1924 na École des Beaux-Arts v Paríži. Tam tiež krátko pôsobil v ateliéroch Colarossi a Grande Chaumiére. 1924 návrat na Slovensko, žil v Považskej Bystrici. 1926-27 vojenská služba, potom kreslič, lyžiarsky tréner, úradník. V roku 1930 niekoľkomesačný pobyt v Paríži, 1930 -32 cesty po západnej Európe, v Nemecku pobyt v Bauhase v Dessau. V rokoch 1932-39 pôsobil v Bratislave, 1939-50 žil vo Francúzsku. Po roku 1945 pracoval ako pracovník a neskôr vedúci Československej informačnej kancelárie v Paríži. V roku 1950 vyhostený z Francúzska, potom až do konca života žil v Bratislave. Člen Maďarskej spoločnosti pre vedu literatúru a umenie, SUM a bratislavského Kunstvereinu. V roku 1946 vstupuje do Umeleckej besedy Slovenska. Okrem maliarstva sa venoval aj grafike (cyklus drevorytov "Bratislava", 1936 - 1937, cyklus drevorezov "Cesta", 1946). Samostatne vystavoval v Žiline (1929 - 1930), Bratislave (1930, 1933 s Gwerkom, 1936 s F. Malým, 1958, 1961, 1966, 1971-1972 s F. Malým, 1985), v Brne (1936 s F. Malým), Zaandame (1938), Amstredame (1938), Rouene (1947), New Yorku (1947), Rio de Janiero (1949), Coulomniers (1959), Prahe (1962), Los Angeles (1969). Súborné výstavy mal v Trenčíne (1986, Galéria M.A. Bazovského), Čadci (1987, Kysucká galéria) a Bratislave (Slovenská národná galéria, 1991 - 1992).
Literatúra: Váross, M.: Slovenské výtvarné umenie 1918 -1945. Bratislava 1960, s.141-144; Váross, M.: Imro Weiner-Kráľ. Bratislava 1963; Peterajová, Ľ.: Kapitola z dejín slovenskej výtvarnej moderny (K 70. narodeninám I.Weinera - Kráľa). Výtvarný život, 15, l970, l0, s. ll-14; Ilečková, S.: Imro Weiner-Kráľ (1901-1978). Katalóg Slovenskej národnej galérie. Bratislava 1991.
Poradové číslo: | 31 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: 1930
Proveniencia: Významná súkromná zbierka na Slovensku.
Technika: Tempera na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 40,5 x 50,5 cm
Značené: Značené vpravo dole "I. Weiner 30"
Popis:
„HOSTINA“
je galerijným dielom sociálneho žánru Imra Weinera. Jeho umenie predznamenalo v akejsi skratke všetky vzápätí realizované možnosti vývinových premien nášho secesného expresiomizmu. Najmä jeho všeobecný pohyb od metafyziky symbolistickej obrazovej reči k civilnejšiemu maliarskemu podaniu -- k senzualizmu, vždy viac, či menej motivovanému dobovým sociálnym sentimentom. Zároveň však Weinerova vrcholná maľba všetky tieto štýlové kategórie viditeľne presahuje v originálnom prepojení ich významových možností. Skrátka -- pre našu umeleckú históriu zostal exkluzívnym surrealistickým solitérom bez súputníkov a nasledovníkov.Napokon, pocit osamelosti v domácich súvislostiach zdieľal v spomienkach na vlastné začiatky i samotný umelec: "… u nás na Slovensku by som nevedel v rokoch 1926--1929 nazvať nikoho, kto by bol ukazoval modernejšie ako akýsi socialistický expresionizmus. Jasuschove obrazy som videl až nedávno tu v Bratislave. Pochádzajú údajne z tých rokov, čo som sa oboznámil s dielom Kleea, Kandinského, Feiningera, Arpa a iných, nehovoriac o Picassovi, Braquovi (ktorého som si najviac vážil)...". I keď proti tomuto maliarovmu tvrdeniu možno oponovať, že jeho začiatky boli v mnohom podobné problematike súdobého košického, secesiou a symbolizmom dotovaného sociálneho modernizmu i vyhrotenej sociálnej citlivosti začiatkov jeho súputníkov Weisza, Prohászku, Reichentála, ale i Fullu a najmä Galandu, treba priznať i Weinerovu fundamentálnu odlišnosť. Weinerov variant sociálneho bol totiž takmer výhradne upriamený na ikonograficky jasne pomenovaný slovenský ľudový žáner. Jeho prvé zrelšie diela (Posviacka striekačky -- Hasiči, okolo 1925; Pred kostolom, okolo 1926; Veľká procesia, okolo 1926) sú dokladom zvládnutia osobitnej lyrickosti vidieckych, ľudových motívov. Tradičnú lyriku však od počiatku poznamenala skeptická irónia. Obvyklá romantická rudimetárnosť je zásadne prekomponovaná do kritického výsmechu dedinského života. Dôležitý je samotný výber témy -- sviatočná, nedeľná žánrová scéna predvádzaná v neprikrášlenom pohľade, odhaľujúcom "zbytočnosť", melancholický pohyb od ničoho k ničomu, chaos a rozvrat vidieckej spoločnosti. Už tu vlastne Weiner ukázal, že do "hry" o slovenský mýtus chce vniesť nový prvok -- radikálny, ľavičiarsky nadhľad nad ošúchanou romantikou, ale i záujem o vnútornejšie postihnutie duchovných rozmerov žitia vidieckeho človeka. Intelektuálsky odstup od nacionalistických idealizácií témy (daný určite aj jeho "neslovenským", židovským pôvodom) si Weinerova maľba v jednej zo svojich povedľa seba bežiacich línií ponechala i naďalej (Jarmok v Považskej Bystrici, 1928; Tancovačka -- Dedinská zábava, 1929; Fašiangy, okolo 1930; Dedina, 1930 a tiež litografický cyklus Slovensko z roku 1933).
Zoznam diel autora: