05. December 2017, 18:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 64 000 Traja chlapi. 1967. Olej na plátne. 70,5 x 100 cm. (116. večerná aukcia, 08.04.2014)
€ 35 000 Odchádzajúca žena. 1968. Olej na dreve. 265 x 152 cm. (119. večerná aukcia, 11.11.2014)
€ 31 000 Ženy z Mičinej. Okolo 1965. Olej na plátne. 79 x 50 cm. (90. jarná aukcia, 9. 3. 2010)
€ 28 000 Žena s batohom. 1965. Olej na plátne. 66 x 58 cm. (107. večerná aukcia, 13.11.2012)
€ 17 900 Žena. 1970-75. Olej na plátne. 90 x 78 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
Biografia: Narodil sa 11. novembra 1930 v Tekovských Lužanoch. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1950 – 1955, doc. Ľudovít Fulla, Ernest Zmeták, Bedrich Hoffstädter, Dezider Milly), po skončení štúdia žil v Dolnej Mičinej a v Martine, roku 1958 sa presťahoval do Bratislavy, kde žije a tvorí. Patril k mladým umelcom, ktorí proti dogmatickému uplatňovaniu socialistického realizmu razantne postavili úprimnosť a vnútornú autenticitu výpovede, umenie „pevných a prostých tvarov“. Bol zakladajúcim členom Skupiny Mikuláša Galandu (1957), na XXIII. Bienále v Benátkach (1966) získal Cenu Osvalda Liciniho.
Literatúra: Čepan, Oskár: Na hraniciach reality a mýtu (Laluhov maliarsky vzorec). In: Slovenské pohľady, 107, 1991, č. 6, s. 102-111; Kubíková, Klára: Milan Laluha. Kresby a maľby 1955 – 1997. Kat. výst. SNG. Bratislava 1997; Kolektív: Laluha. Bratislava 1997; Mojžiš, Juraj: Galandovci 1. Trenčín 2003; Mojžiš, Juraj: Galandovci 2. Trenčín 2004.
Poradové číslo: | 186 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | 6 500 € |
Rok: Okolo 1970
Technika: Olej na vrecovine
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 57 x 36 cm
Značené: Značené vpravo hore "M.Laluha"
Popis:
„Dedina“
dokazuje, že Milan Laluha spel v jednej z radikálnych línií vtedajších radikálnych úsilí celkom mimo kontext „ľudového žánru“ až na pomedzie nefiguratívneho prejavu. Do akej miery bol tento sklon jeho tvorby podmienený inšpiráciami historickou avantgardou je otázne. Konkrétne – raným, ešte pred-suprematistickým Kazimirom Malevičom, kde je príbuznosť názorov viac než preukázateľná. Sám Laluha takéto vplyvológie razantne odmieta: Malevičovu tvorba vraj v týchto rokoch vôbec nepoznal. Pravde bližšie bude teda asi tvrdenie, že Laluhov variant tradičného slovenského žánru vychádzal z domácich súvislostí, z myšlienkovej atmosféry generačného nástupu okolo roku 1957. Vtedajšia túžba mladých po skutočných životných i umeleckých hodnotách – to všetko bolo vlastne odleskom potreby spretrhanej nádväznosti na medzivojnovú avantgardu, ale aj revoltou proti neznesiteľnej tuhosti socialistického realizmu. Návraty k Fullovi a Galandovi neboli pre týchto maliarov a sochárov len znovuobjavovaním slovenského mýtu. Boli predovšetkým dôvodom predvádzania nepatetickej civilnosti, vybrúsených tvarov obrazu či sochy. Pretože už nešlo ani tak o vytyčovanie heraldických znakov domova tak, ako to robili klasici našej moderny. Pomer k motívu sa stal nesprostredkovaný literárnymi klišé -- rozhodujúcou bola skôr vecnosť, než oslava romantickej utópie, viac individuálne a ľudské než národné konštanty.
Zoznam diel autora: