22. Máj 2018, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: Najvyššie konečné ceny diel Júliusa Schuberta dosiahnuté na aukciách SOGY:
€ 929 Pohľad na Bratislavu. 1943. Akvarel na papieri. 56 x 70 cm. (80. letná aukcia, 10.6.2008)
€ 663 Zátišie. 1933. Olej na plátne. 70 x 100 cm. (26. letná aukcia, 5. 6. 2001)
Biografia: Narodil sa 28. 4. 1888 v Bratislave, zomrel 31. 12. 1947 v Bratislave. 1906-1911 študoval prírodné vedy na univerzite v Budapešti, 1914-1918 vojak na frontoch prvej svetovej vojny, 1919-1920 absolvoval dva semestre na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. Od 1920 žil v Bratislave. Bol členom bratislavského Kunstvereinu. Po smrti Alojza Rigeleho (1940) sa stal výkonným predsedom spolku.
Literatúra: Brogyányi, K.: Festőművészet Szlovenszkón. Košice 1931, str. 66 a 110; Váross, M.: Slovenské výtvarné umenie 1918-1945, Bratislava 1960, str. 78-79; Abelovský, J.- Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1997.
Poradové číslo: | 22 |
Odhadovaná cena: | 2 000 – 2 500 € |
Konečná cena: | 1 900 € |
Rok: 1936
Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku.
Technika: Pastel, kombinácia techník na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 66,5 x 51 cm
Značené: Značené vpravo dole "Schubert 936"
Popis:
„Klariská ulica v Bratislave“
je dielo Júliusa Schuberta, najvýznamnejšeho z bratislavských maliarov rozhrania storočí, z okruhu „Kunstvereinu“. Vzdelaním bol v istom zmysle prototypom umelca secesnej doby: krátkemu výtvarnému školeniu na budapeštianskej akadémii predchádzalo oveľa dlhšie a dôkladnejšie štúdium na prírodovednej fakulte tamojšej univerzity. To malo priamy vplyv dôsledky pre štýlovú i myšlienkovú povahu jeho maľby. Protiklad racionálneho pozorovania a citového stotožnenia sa s modelom určil východzí ráz jeho maľovania. V Bratislave sa definitívne usadil až po vzniku novej republiky, roku 1920. Hoci väčšina jeho tvorby je venovaná zákutiam Bratislavy a jej okoliu (Námestie Slobody v Bratislave, 1923; Kostolná ulica v Bratislave, 1924), kvalitatívne ťažisko jeho umenia je v ojedinelých portrétoch rodinných príslušníkov a umeleckých priateľov (Podobizeň A. Geotmanna, 1924; Portrét matky, 1931; Portrét sochára A. Rigeleho, 1934). Je zaujímavé, že hoci sa išlo o modely umelcovi blízke, nepokúšal sa o dobovou dekadenciou vyžadovaný, psychologizujúci prienik do vnútorného života portrétovaného. Celkom naopak -- predvádzal efektné, maliarsky veľkorysé, dekoratívne a od modelu celkom nezávislé farebné senzácie i radikálnu tvarovú štylizáciu je optickej podoby. Secesná znakovosť sa prejavila len skryto, vecnými atribútmi, maliarskymi narážkami skôr na spoločenské, než individuálne rozmery spodobovaného.
Zoznam diel autora: