Aukcie | 141. letná aukcia výtvarných diel a starožitností
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: Najvyššie konečné ceny porovnateľných diel Martina Benku dosiahnuté na aukciách SOGY: € 42 000 Zima v Lúžnej - Revúca -Liptov. Okolo 1930-32. Olej na plátne. 43 x 67 cm. (139. jarná aukcia výtvarných diel , 06.03.2018) € 39 832 Z Liptova. Okolo 1932. Olej na plátne. 65 x 54 cm. (22. jesenná aukcia, 26. 9. 2000) € 38 173 Očarený krásou. 1942. Olej na plátne. 113 x 100 cm. (31. jarná aukcia, 26. 3. 2002) € 36 000 Ranné hmly nad Liskovou. Okolo 1921 - 25. Olej na plátne. 64 x 79 cm. (121. jarná aukcia výtvarných diel, 17.03.2015) € 34 521 Nad rodným krajom. 1944. Olej na plátne. 78 x 93 cm. (12. jesenná aukcia, 15. 12. 1998) € 32 000 Od Ružomberka. Okolo 1930. Olej na kartóne. 33 x 40 cm. (124. jesenná aukcia výtvarných diel, 22.09.2015) € 32 000 Cestou z jarmoku v Ružomberku. 1919. Olej na plátne. 50 x 70 cm. (135. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 13.06.2017)
Biografia: Narodil sa 21. 9. 1888 v Kostolišti, zomrel 28. 6. 1971 v Malackách. 1903-6 učeň maliarstva a natieračstva v Hodoníne, 1906-9 maliarsky tovariš vo Viedni, kde 1908-9 navštevoval súkromnú maliarsku školu E. Neumanna. 1909-13 študoval na súkromnej krajinárskej škole A. Kalvodu v Prahe. 1910 prvýkrát vystavoval spolu s Kalvodom a spolužiakom J. Štemberom v Novej Kdyni. 1913 účasť na výstave v pražskom Rudolfíne a na jubilejnej výstave Združenia výtvarných umelcov moravských. 1913 cesta do Veličnej na Orave. 1910-44 s Kalvodovou školou viacero maliarskych ciest do okolia Křivoklátu a na Moravské Slovácko. 1914 získava v Prahe svoj prvý ateliér - žije a pracuje tu až do 1939. 1915 prvá samostatná výstava v Rohatci. 1915-18 žil a pracoval v Miloňoviciach na Šumave. 1920 cesta na Oravu, Spiš a Liptov, prvýkrát vystavuje na Slovensku so Spolkom slovenských umelcov v Martine a Bratislave. 1922 študijná cesta do Talianska a Juhoslávie. 1923 opäť cesta do Talianska. 1926 ako prvý Slovák sa zúčastňuje Bienále v Benátkach. 1927 cesta do Paríža, 1930 do Nemecka, Holandska, Belgicka, Francúzska, Maroka. 1934 účasť na Bienále v Benátkach. 1936 cesta do Leningradu a Moskvy. Vystavuje na Svetovej výstave v Paríži, vyznamenaný striebornou medailou za obraz Krajina z Terchovej. 1939 odchádza z Prahy a usadzuje sa v Martine. 1940-1941 ako mimoriadny profesor zorganizoval a viedol Oddelenie kreslenia a maľovania bratislavskej SVŠT, stal sa predsedom Spolku slovenských výtvarných umelcov. 1958 sa presťahoval do štátom vybudovaného ateliéru s obrazárňou v Martine. Ako protihodnotu daroval štátu 5.000 vlastných diel (1964), ktoré sa stali základom zbierkových fondov Múzea Martina Benku (1973). Venoval sa aj tvorbe pre architektúru a verejný priestor, grafike, ilustrácii, užitej grafike, hudobnej kompozícii a husliarstvu.
Literatúra: Cincík, J.: Martin Benka. Bratislava 1935; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1952; Váross, M.: Martin Benka. Výber z olejomalieb. Bratislava 1955; Petránsky, Ľ.:Martin Benka. Bratislava 1977; Zborník Martin Benka a slovenská kultúra. Bratislava 1978; Chmelová, E.: Martin Benka, Príbeh maliarovho života. Bratislava, 1980; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1981; Baranovič, Š. -Zaťková, Ľ.: Martin Benka - sprievodca po živote a diele. Martin 1988; Bajcurová, K.: Martin Benka. Trenčín 2005. Bajcurová, K.: Martin Benka. Trenčín 2005.
Proveniencia: K dielu je priložený posudok dr. Kataríny Bajcurovej.
Technika: Olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 31 x 44 cm
Značené: Značené vpravo dole "MB".
Popis:
„Na návsi“ je dielo prvého „slovenského“ obdobia tvorby Martina Benku (1921 – 28). Vtedy zavŕšil pre naše maliarstvo záväzný spôsob dispozície "slovenský človek a jeho svet". Jej štýlovú povahu charakterizoval Karol Vaculík takto: "...postupne sa ustálila na veľkej zjednodušenej lapidárnej forme, na istom princípe heroizácie krajiny a človeka, teda na typických prvkoch monumentalizácie. Jej súčasťou boli aj prostriedky štylizácie, pojem statuárnosti a statickosti. Veľký dôraz sa kládol na kompozíciu, pri ktorej princíp symetrality zápasil s prvkami arytmie a zložitejších, náročnejších kompozičných schém. Napokon treba spomenúť farebnosť. Bola neobyčajne dôležitým prvkom obrazovej skladby. Spočívala v redukcii farebnej škály, v prevalencii sýtych, zemitých tónov okrovej, hnedej, ďalej intenzívnej tmavomodrej, v popolavých tmavočervených tónoch...".
