Slovenská Rodina

Rok: Okolo 1915

Technika: Olej na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 97 x 132 cm

Značené: Značené vpravo dole „G. Mallý“

Popis:

"Slovenská rodina"

je galerijné dielo ranej tvorby Gustáva Mallého, ktorý  doplnil kaleidoskop zdrojov nášho luminizmu a impresionizmu o ďalšie stredoeurópske kultúrne centrum - nemecké Drážďany. Tamojšie školenie podmienilo jeho rané dielo, v ktorom "prevládal záujem o interiérové svetlo nad záujmom o farbu" (Priadka, okolo 1905; Šijúca starenka, 1907). Rigoróznosť akademickej práce s obrazovým svetlom sa v nezmenenej podobe potom preniesla i do Mallého žánrových obrazov (Žobrák, 1906; Babie leto, 1906-1910; Západ slnka v Pezinku, okolo 1910). V predvojnovom období bol Mallý skôr programový figuralista v duchu úprkovského ľudového žánru a plenéru sa venoval len okrajovo. Niekedy na prelome rokov 1910 -1911 namaľoval Večernú modlitbu, kde vrcholila jeho závislosť od nemeckého luminizmu a jeho „umelého“ svetla, ktorú jeho monografista Marián Váross bližšie štýlovo charakterizoval ako "tvrdý sloh". Je príznačné, že Mallý až v roku 1927 (teda vtedy, keď Benka uzavrel najdôležitejšie obdobie vlastnej heroizačnej žánrovej koncepcie), a potom hlavne začiatkom tridsiatych rokov sa prvý raz i naposledy pokúsil o dobovo požadovaný variant  monumentalizácie ľudového žánru (Slovenské hody, okolo 1927; Svadba na dedine I, okolo 1930; Svadba na dedine II, okolo 1930; Veselica na dedine, 1931). Je viac ako príznačné, že Mallého veľkoformátové, barokovo rozvírené, epicky rozvravené kompozície boli maľované na priamu objednávku. Dostal ju od Učiteľského nakladateľstva v Prahe a netýkala sa len všeobecného určenia témy, ale zaväzovala maliara i k dodržaniu pomerne striktného obsahového libreta. Mallého svadby, hody, veselice, oberačky sa však nestali požadovanou oslavnou idylou, symbolickým povýšením folklórnej nedeľnosti. Jeho pozitivistický umelecký naturel dokázal vykladať ľudovú realitu len v jej prvoplánovej, nesymbolickej podobe. A tak sa cez epické zámery, žoviálne rozprávačstvo presadili skôr sociografické zámery, vyúsťujúce do isto neželanej ironizácie a grotesknosti. Mallého kompozície odkazovali ani nie tak k Benkovi, ako skôr oživovali maliarovu secesno-expresívnu epizódu rokov 1918-1919. V nej definitívne uzavrel vlastný predprevratový žánrizmus priamočiarym naturalizmom, váhajúcim medzi sociálnou kritikou a ilustratívnou ponáškou na ľudovú baladu (Dedinský zaklínač, okolo 1919; Na návrší pod kostolíkom, okolo 1919; V studienke straší, okolo 1919; Rozprávkový strom, okolo 1919).

JA

Zoznam diel autora:

V záprahuHlava starcaPastierka krávPlachetnica na Seine (v štýle Mauricea Vlamincka)KošikárZámocký parkPred kostolomDedinský dom II.Dedinský dom I.Portrét staršej ženyKôň (s povozom)Slovenská RodinaPri rieke