10. December 2019, 18:00
Biografia: Miloš Alexander Bazovský sa narodil 11. 1. 1899 v Turanoch nad Váhom, zomrel 15. 12. 1968 v Trenčíne. Od 1918 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Réti), 1919-24 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Loukota, Bukovac, Pirner, Obrovský, Švabinský). V Prahe krátko navštevoval súkromnú školu A. Kalvodu. 1921 bol na študijnom pobyte na súkromnej maliarskej škole prof. Deluga vo Viedni. Po absolutóriu pôsobil v Turanoch, 1930-31 v Martine, 1957-62 v Čemiciach, 1962-68 v Trenčíne. 1929 spolu s Palugyayom študijná cesta do Francúzska, Nemecka a Švajčiarska. 1930-33 spolupráca s Alexym a Palugyayom (cesty na Oravu, Detvu, Pohronie). 1932 spolu s Alexym cesta do Poľska. 1936 účasť na Bienále v Benátkach, 1936-37 študijné pobyty v Juhoslávii. 1937 cesta do Poľska a Švédska. 1920--1930 pravidelne vystavoval so Spolkom slovenských umelcov, v tridsiatych rokoch so Združením slovenských umelcov, 1939--1945 so Spolkom slovenských výtvarných umelcov, po 1946 so Skupinou výtvarných umelcov 29. augusta. 1979 sprístupnená stála expozícia diela umelca v galérii M. A. Bazovského v Trenčíne, ktorá spravuje maliarovu pozostalosť
Literatúra: Cincík, J.: Miloš A. Bazovský. Náčrty. Martin 1945; Vaculík, K.: Miloš Bazovský. Bratislava 1958; Vaculík, K.: Miloš Alexander Bazovský. Bratislava 1967; Abelovský, J., Ruttkay, J.: Miloš A. Bazovský. Bratislava 1999.
Poradové číslo: | 76 |
Odhadovaná cena: | 15 000 - 18 000,- € |
Konečná cena: | 16 500 € |
Rok: Po 1955
Technika: Olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 30 x 42 cm
Značené: Značené vľavo dole "M. A. B."
Popis:
Väčšina znalcov a zasvätených zberateľov sa zhoduje v názore, že Miloš A. Bazovský v záverečnej perióde tvorby (1952 – 1957) stvoril - z číro maliarskeho zreteľa - azda najdokonalejšie diela. Vtedy, v úplnom osamení, ako jeden z mála účastníkov heroických dôb medzivojnovej moderny, nekompromisne udržiaval jej kontinuitu. Aj predtým z času na čas využívaný postup sebacitácií nachádza v záverečnom fortissime Bazovského umenia ústredné postavenie. Je prejavom dosiahnutého maliarskeho poznania, výtvarnej suverenity, ale aj čímsi viac: obracanie sa k „sebe samému,“ obmeny a kombinácie predchádzajúcich riešení sú tou najschodnejšou a najprirodzenejšou cestou zvnútorňovania obrazu, zbaveného raz a navždy nadbytočných literárnych konotácií. Tak Bazovský (v príznačných technických prechodoch medzi gvašom a olejom) obmieňa vlastný erbový motív dedinského kostolíka (Krajina so sýpkou a kostolíkom, 1952; Krajina s kostolíkom, sýpkou a člnom, 1952 – 1953), či rozmanité konfigurácie fragmentov dedinskej architektúry Oravy - stodoly, senníky, domy, chalupy, samoty (Jesenný motív z Oravy, okolo 1952; Večer, 1953; Oravská dedina, okolo 1953; Samota - Gazdovstvo v zelenom, okolo 1952; Oravské humná, 1952 – 1953; Drevená dedinka, 1953). Metóda voľného, od triviálnej reality nezávislého narábanie s „hotovými“ tvarovými, vecnými i figurálnymi sekvenciami, ich permutačné obmeňovanie však zároveň vyvolá na svet i celkom nový výraz: vytvára sa tak priestor pre vizionárske halucinačné obrazy a kombinácie, plné výtvarnej poézie a emotívnej sugescie, pre celkom nové výtvarné a myšlienkové postupy, ktoré sám maliar nazýva „polosurrealizmom.“ Experimentuje s pieskovaním olejomaľby, autonómnymi maliarskymi štruktúrami, neobvyklými, priam agresívnymi farebnými zostavami, aby nakoniec dospel k zvláštnemu delikátnemu lyrizmu, jemnému poetizmu v rámcoch ktorého je vzťah „reality“ a „obrazu“ odmocnený už do celkom hmlistej korelácie príčiny a následku. Znakovosť Bazovského tvarových a koloristických riešení sa tak dostáva až do polohy akéhosi „chudobného nadrealizmu,“ podivuhodne asketickej maliarskej kvintesencie onej známej Benkovej ctižiadosti – namaľovať raz a navždy totalitu „života a mýtov slovenskej zeme a jej ľudu.“ Bazovského variant „slovenského“ je však – oproti svojmu dávnemu vzoru – hlbinný, neexhibujúci, nachádzajúci i v tých najobyčajnejších atribútoch skutočnosti lyrickú asociáciu, symbolický odkaz k celku života národa podľa princípu "pars pro toto."
JA
Zoznam diel autora: