10. December 2019, 18:00
Literatúra: Saučin, L.: Július Jakoby. Bratislava 1960; Marenčin, A.: Košický pustovník. Bratislava 1988; Abelovský, J.: Július Jakoby. Bratislava 1994; Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1999.
Poradové číslo: | 52 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | 14 900 € |
Rok: 1959
Technika: Olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 18 x 32 cm
Značené: Značené vpravo hore "Jákoby 59"
Popis:
Analógie predkladaného diela nachádzame už v maľbách po roku 1950, kedy nájdeme viacero dôkazov jeho “od boha daného,” geniálne prirodzeného maliarskeho talentu. Jednoznačne – predkladaná “Hostinská záhrada“ patrí do série hedonistických kompozícií, fauvistických erupcií jasu a priam “vesmírnych” harmónií človeka, prírody a univerza. Rozhodujúcu úlohu dostáva farebná pasta, rovnako aristokraticky vláčne nanášaná, plebejsky žiariaca hutnými pigmentami jakobyovského trojzvuku žltej, červenej a zelenej. Toto vzopätie senzuálnosti možno pozorovať už od začiatku päťdesiatych rokov v tradičnom mestskom žánri. Miesto rozvravených, naráciou znejasnených “príbehov zo života” sa tu dostáva k slovu maliarske pôžitkárstvo, nezáväzné vychutnávanie optických predností námetu, a koloristické senzácie slnkom presvetlených chvíľ pohody a odpočinku. Často v dielach plných podprahovej erotiky autor zobrazuje milenecké dvojice alebo odpočívajúce či kúpajúce sa ženy. Pri všetkých týchto Jakobyho dielach si akosi nevdojak spomenieme na známu floskulu Henri Matissa o maliarstve, ktorého jedinou úlohou by malo byť vyjadrenie “rozkoše z jestvovania.” Začiatky Jakobyho umeleckého vývinu vyznačila séria pochmúrnych pohrebov a kalvárií. Kľúčovým okamihom Jakobyho maliarstva bol však až rok 1929. V niekoľkých významných dielach z tohto a nasledujúcich rokov prebral príklad Cézanna. Bolo to však len kompromisné prijatie princípov neiluzívnej, protokubistickej výstavby obrazovej kompozície. Nešlo o budovanie na stavebnej funkcii farebnej škvrny, ale na "valérovaní," prejemnelom rozmývaní olejovej farby, s ktorou maliar zaobchádzal akvarelovým spôsobom. Druhý smer Jakobyho inšpirácie umením košickej moderny bol orientovaný na poetiku sociálnej maľby, ktorú tu reprezentovala najmä maľba Foltýna. Jakoby však nerešpektoval obvyklý novoklasistický pietizmus, ani sociálny sentiment výjavov zo života predmestskej chudoby. Povahu najlepších diel Jakobyho sociálnej grotesky určovala zosmiešňujúca karikatúrna kresba, úmyselný primitivizmus, skicovitá nezámernosť a chaotickosť maliarskej traktácie figúr a priestoru, a rovnako aj absurdné skreslenia nadhľadovej perspektívy. Jeho zrelé diela sú príznačné vyjasnenou paletou, čistými kontúrovanými farebnými škvrnami, rozšafnou prácou s maliarskou hmotou a pôžitkárstvom duchovnej atmosféry obrazu. V týchto dielach čerpal Jakoby z príkladu Ripla-Rónaia. Poučenie syntetizmom a symbolizmom ukázalo Jakobymu, ako spojiť jemu vlastný živelný maliarsky postreh s racionálne komponovaným podobenstvom a hedonistickou oslavou každodennej všednosti. Najmä však pri kvázi portrétnych prácach dodáva k „popisu“ aj podprahový ponor do sveta zobrazovaného modelu - opakovane zdôrazňovaný motív tajomných pohybov rúk naznačuje dimenziu vnútorného života zobrazovaného človeka.
JA
Zoznam diel autora: