10. December 2019, 18:00
Biografia: Narodil sa 26. 10. 1901 v Považskej Bystrici, zomrel 11. 8. 1978 v Bratislave. V rokoch 1919-22 študoval na Českom vysokom učení technickom a na Umelecko-priemyslovej škole v Prahe architektúru a maliarstvo, od 1922 na Akadémii výtvarných umení v Düsseldorfe (prof. Döhring, Heupl-Siegen), od 1923 na Akadémii výtvarných umení v Berlíne, od 1924 na École des Beaux-Arts v Paríži. Tam tiež krátko pôsobil v ateliéroch Colarossi a Grande Chaumiére. 1924 návrat na Slovensko, žil v Považskej Bystrici. 1926-27 vojenská služba, potom kreslič, lyžiarsky tréner, úradník. V roku 1930 niekoľkomesačný pobyt v Paríži, 1930-32 cesty po západnej Európe, v Nemecku pobyt v Bauhase v Dessau. V rokoch 1932-39 pôsobil v Bratislave, 1939-50 žil vo Francúzsku. Po roku 1945 pracoval ako pracovník a neskôr vedúci Československej informačnej kancelárie v Paríži. V roku 1950 vyhostený z Francúzska, potom až do konca života žil v Bratislave. Člen Maďarskej spoločnosti pre vedu literatúru a umenie, SUM a bratislavského Kunstvereinu. V roku 1946 vstupuje do Umeleckej besedy Slovenska. Okrem maliarstva sa venoval aj grafike (cyklus drevorytov "Bratislava", 1936 - 1937, cyklus drevorezov "Cesta", 1946).
Literatúra: Váross, M.: Slovenské výtvarné umenie 1918 -1945. Bratislava 1960, s.141-144; Váross, M.: Imro Weiner-Kráľ. Bratislava 1963; Peterajová, Ľ.: Kapitola z dejín slovenskej výtvarnej moderny (K 70. narodeninám I.Weinera - Kráľa). Výtvarný život, 15, l970, l0, s. ll-14; Ilečková, S.: Imro Weiner-Kráľ (1901-1978). Katalóg Slovenskej národnej galérie. Bratislava 1991; Műnzová, A., Srnenská, D.: Imro Weiner - Kráľ. Bratislava 2002.
Poradové číslo: | 50 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | 6 500 € |
Rok: 1970
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 42 x 34 cm
Značené: Značené na zadnej strane "I.Weiner Kráľ". Na zadnej strane popis diela autorovou rukou
Popis:
Umenie Imra Weinera – Kráľa predznamenalo v akejsi skratke všetky vzápätí realizované možnosti vývinových premien nášho medzivojnového expresionizmu. Najmä jeho všeobecný pohyb od metafyziky symbolistickej obrazovej reči k civilnejšiemu maliarskemu podaniu -- k senzualizmu, vždy viac, či menej motivovanému dobovým sociálnym sentimentom. Zároveň však Weinerova vrcholná maľba všetky tieto štýlové kategórie viditeľne presahuje v originálnom prepojení ich významových možností. Možno i preto sa zdá, že Weinerovo maliarstvo nie je doteraz primerane zhodnotené. Nikdy nebola napríklad priznaná dôležitosť Weinerovým umeleckým kontaktov s našou maďarskou, nemeckou a najmä židovskou kultúrou. Nepostrehla sa ani doložiteľná príbuznosť jeho ranej maľby k novej vecnosti, či sociálnemu umeniu Slovenska dvadsiatych rokov. Skrátka -- pre našu umeleckú históriu zostal surrealistickým solitérom bez súputníkov a nasledovníkov. Tu treba poznamenať, že kontakty so surrealizmom v tom istom čase podmieňujú i parížsku tvorbu Ester Šimerovej, ale predovšetkým maľbu Weinerových kolegov z bratislavskej Školy umeleckých remesiel Mikuláša Galandu a Františka Malého, ktorí mali bezprostrednú zásluhu na Weinerovom postupnom príklone k asociatívnemu obrazovému prehovoru. To, čo Weinera priťahovalo k surrealizmu, ale aj to, čo ho od neho vzďaľovalo, bolo chápanie slovenskej reality ako čohosi hlbokého, duchovného, poukazujúceho za svoju obyčajnú podobu. A práve toto vedomie reality sa nemohlo uspokojiť so surrealistickým stretom protikladov, ale ani s chápaním reality ako výsledku pudových, biologických hnutí. Weiner teda slovenskú realitu nikdy nechcel romanticky idealizovať, pretože ju nechcel vytvárať, iba odhaľovať v jej duchovnom bytí. A preto aj bolo pre Weinera hľadanie tajomstva tejto reality hľadaním jej duchovného rozmeru. Chcel vlastne ono už dobre známe -- vyjadriť úplnosť existencie národa. Len jej obrazová podoba bol uzemnená, zosúčasnená prvkami autentického života. V mene toho budoval Weiner svoj poetizmus, ktorého rozprávačstvo popieralo psychický automatizmus a sociálna symbolika nahrádzala nezáväznú hru znakov života podvedomia. To nie je antitéza tradičného slovenskej utópie, ale jej parafráza (ak nie paródia). Benka a ďalší chceli svojím umením stvoriť národ v ideálnom svete jeho mýtov, Weiner ho premiestňuje do rovnako tajomného, predsa však skutočnejšieho sveta jeho aktuálnej duchovnej existencie.
Zoznam diel autora: