Giza pri práci (Pri výzdobe gombíkov)

Rok: Okolo 1952

Proveniencia: terajší majiteľ dielo získal zo zbierky Márie Spoločníkovej, ktorá ho dostala do daru od autora v roku 1956.

Technika: Olej na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 47,8 x 43 cm, s autorským rámom 61 x 57 cm

Značené: Značené vpravo dole „Jakoby“

Popis: Publikované: Daniel Liška: Jakoby Retrospektíva. Košice, Artforum. 2020, st. 188, kat. 205.
Štúdium dejín umenia a život kurátora a teoretika umenia nás odnaučil používať výrazy ako “najkrajší, pekný, chutný…”, ale ja si teraz dovolím niečo, čo mi akademicky uvažujúci kolegovia budú asi závidieť. Dovolím si vysloviť tvrdenie, že toto dielo Júliusa Jakobyho je najkrajším, ktoré v tomto roku ponúkame. Len o tomto jednom oleji by sa dali napísať dlhánske state, celé eseje a možno aj kniha. Jakoby bol skvelý maliar, lebo to, čo v tomto obraze zachytil je proste krásne - a áno, pokojne Vám to môže pripomínať príhovor Mr. Beana pri prezentácii diela Whistlerova matka v jednom dosť trápnom americkom filme, ale predsa len, mal aj tento komediant v niečom pravdu, keď hovoril o krásnom vzťahu umelca k svojej matke… Prečo nie? My tu máme niečo podobné: umelca a jeho životnú lásku, na ktorú skutočne čakal takmer celý život. Obraz plný citu a akéhosi zvláštneho pokoja je dokladom naviazanosti samotára na svoju družku. Až nám to príde nezvyčajné, veď Jakoby je plný roztrasených línií, tečúcich kontúr, padajúcich opitých či tancujúcich postáv. Tu vidíme niečo úplne iné: túžbu po tom, čo je ľuďom vlastné a možno akosi (zo starého sveta zdedené) aj patriace - pokoj v blízkosti milovanej osoby. Na plátne je zachytený šťastný bezstarostný moment a možno tu išlo len o túžbu, lebo v čase vzniku obrazu bola Giza Haltenbergerová (1902-1990) ešte manželkou istého duševne chorého muža, za ktorého ju vydala jej rodina vo vidine lepšieho finančného zabezpečenia. Jakobyho manželkou sa stala až keď ovdovela - v druhej polovici umelcovho života. Dočkal sa. “Dlho som žil sám. Nemám mnoho viacfigurálnych obrazov. Väčšinou som do kompozícií vkladal len dve figúry, o čom som, priznám sa, vedel iba hmlisto… Chcel som namaľovať permanentné konflikty, neustálu dvojitosť môjho života… Nikdy som nemal v úmysle preniesť na plátno novelistiku príbehu. Ak som rozmýšľal v duchu novely, spravidla som namaľoval zlý obraz. Zrodila sa ilustrácia, nie atmosféra, nie cit.” Ak niekto povie, že v tomto diele nie je cit tak je slepý alebo len jednoducho nemá srdce. Nie je tu príbeh, nie je tu pred ani po, je tu len milovaná Giza, ktorá sedí za stolom, usmieva sa a farbí gombíky podľa látok, z ktorých si dámy v krajčírskom salóne objednali šaty. Nič viac a nič menej. Obraz je dedičstvom Jakobyho tvorby zo 40. rokov a možno tak trochu predznamenáva aj nastupujúci ďalší vrchol jeho životného diela konca 50. a začiatku 60. rokov. V skvelej knihe Jakoby Retrospektíva od Daniho Lišku je s pomocou Oskara Kokoschku jasne definované, čo sa vlastne na umelcových obrazoch dialo: “Jakoby sa vedome či nevedome stotožnil s expresionistickým predsavzatím stvárňovať život prostredníctvom zážitku. Povedané slovami Oskara Kokoschku, hral o obraz človeka.” V roku 1956 vstúpil obraz Gizy do ďalšej fázy svojho života: autor ho venoval (za mierny poplatok) svojej priateľke a kolegyni Márii Spoločníkovej (1926-2021), ktorá drahému “Kóbymu” pomáhala s prípravou autorskej výstavy. Nemal veľa blízkych priateľov, možno preto, lebo nehovoril dobre po slovensky, možno preto, lebo necítil potrebu zapadnúť a podľahnúť konvencii. Pri príležitosti 110. výročia jeho narodenia Mária Spoločníková v spomienkach na svojho druha takto uchopila jeho tvorbu: “... v posledných rokoch najväčšmi sa “zblížil” sám so sebou so svojou osobou, naturelom, spojil sa so svojimi postrehmi do skutočnosti vyššej. Svoju tvorbu zjednotil bez vplyvov ostatných maliarov a uzavrel ju svojim talentom sám prenesením do nadprirodzenej roviny, aby tieto na prvý pohľad (ne)logické úžasné divy prejavu zmenili názory na svet jeho ozajstného vnútra a boli znamením, že iba samozrejmou obetou umelca jestvuje zvláštne prepojenie s osudovosťou, či Prozreteľnosťou cestou rastu.” Pani Spoločníková žila s týmto obrazom neuveriteľných 65 rokov. Mala ho veľmi rada, no krátko pred smrťou sa ho rozhodla darovať. Ako inak, zo srdca - tomu, kto si to zaslúžil. Na zadnej strane rámu bol pripevnený list, v ktorom sa píše: “Obraz venujem za trpezlivosť, obetavosť a lásku…” (JB)

Zoznam diel autora:

Adorácia sv. Štefana kráľaNa poliNa trhu v KošiciachPadnutý so psomAkt ženyV cirkuseRobotnícka idylaPri pití kávyVeronikina šatkaPred ťahanovským tunelomPri riekeNa strániÚtek do EgyptaRobotnícka idylaKošické dámy najstaršieho remeslaKúpaniePortrét architektaSpadnutý so psomKorzoPred železničnou staničkouKošické dámy najstaršieho remeslaŽeny v kaviarniHrabáčkyPastier koníToaletaSpoločnosť pri stoleProcesiaSpadnutý so psomHrabáčkyProcesiaPastier koníPred železničnou staničkouPráčkyV zamysleníPoliaV zamysleníPortrét Etely KolárovejKlaňanie pastierovStavba železniceProcesiaAkt ženyMuž so zelenými vlasmi a pesAutoportrét (S podopretou hlavou)Pri košických hámroch II.Pri košických hámrochKúpajúci sa pri HornádeAutoportrét s modelkouPortrét matkyDve postavyPri vešaní prádlaNa trhuAkt s červenou drapériouNa dvoreMuž s paletouFigúry s kravičkou a kohútomBaník so zbíjačkou a čítajúci mužČítajúci muž a hutníkČítajúci pred vysokou pecouČítajúca žena v exteriériSústružník s kolesomPráčkaMuškátKrajinaTulákKlebetniceHostinská záhradaGiza pri práci (Pri výzdobe gombíkov)Zuzana a starciAutoportrétPRÁČKA/PRI PÍLENÍ DREVA