06. Jún 2023, 19:00
Poradové číslo: | 15 |
Odhadovaná cena: | 130 000 – 150 000 € |
Konečná cena: | 112 000 € |
Rok: 1943
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 120 x 129 cm.
Značené: Značené vpravo dole „J. Hála 43“
Popis:
Výtvarné diela z prvej polovice 20. storočia sú čoraz menej dostupné, a preto ak sa objaví formátovo i umelecky nadpriemerné dielo, možno to považovať za udalosť. V prípade tohto konkrétneho diela ide skutočne o významný objav, pretože doteraz nebolo známe ani obchodníkom, ani teoretikom umenia.
Rozmerná maľba Nad Važcom je zhmotnením všetkého, čo Jan Hála cítil k tejto podtatranskej obci, a zároveň je vrcholom jeho maliarskych snažení, ktorých cieľom bolo každým ťahom štetca osláviť dedinu, ktorej, ako sám napísal, „krása mne za srdce uchytila, takže jsem zapomeněl na celý svět“. Toto tvrdenie Hálovi nemožno neveriť. Dôkazom sú stovky kompozícií, veľkých i malých obrazov a kresieb, ktoré zobrazujú túto jedinečnú lokalitu a jej obyvateľov. Hála prvýkrát prechádzal okolo Važca v roku 1923 a ani len netušil, že z tejto lásky na prvý pohľad sa stane hlboký vzťah, ktorý ukončí až jeho smrť v roku 1959. Krátka prestávka na rozhraní nešťastných 30. a 40. rokov minulého storočia a následný návrat do Važca len potvrdili jeho silné puto, a to nielen k malebnému prostrediu, ale aj k ľuďom, ktorí srdečného maliara museli vnímať ako zvláštnu, no príjemnú súčasť svojho každodenného života.
O Hálovom maliarskom nadaní nie je potrebné presviedčať a zrejme ani zdĺhavo písať. Obrazy hovoria samé za seba: šťavnatá maľba plná farieb, komponovanie umocňujúce pochopenie vzťahu človeka a prírody či skôr prostredia, s ktorým je spojený celý život a voľba štýlu, ktorý je pre oslavovanie a zaznamenanie krás prírody a rozmanitosti folklóru najvhodnejší.
Akokoľvek banálne sa nám môžu jeho obrazy zdať, nič lepšie a zrejme ani krajšie nemohol Hála pre svoju važeckú tvorbu urobiť, ako upustiť od svojich modernistických (možno avantgardných) snažení a odovzdať svoje maliarstvo do služieb velebenia milovaného nového domova. Hála, bývalý študent filozofie Karlovej univerzity, absolvent výtvarnej akadémie a spisovateľ, prichádza do Važca ako moderný maliar s temnejšou paletou a skratkovitejším rukopisom. Spočiatku sa síce ešte aj vo Važci držal tmavších, zemitejších farieb, s často uplatňovanými akcentmi červenej a modrej, ale neskôr jeho diela prežiarilo svetlo a ovládol ich detail. Nie však direktívny a taký, ktorý by na seba strhával pozornosť, ale taký, ktorý zapadá do rozmaľovanosti, ku ktorej Hála dospel už v 30. rokoch.
Diela Jana Hálu sú presvedčivé aj napriek tomu, že v nich len ťažko nájdeme ponosy na drsné poveternostné podmienky. Rovnako sa na jeho obrazoch neobjavujú ani tienisté stránky ťažkého života Slovákov pod Tatrami a ak áno, tak len v úsmevnej podobe láskavého humoru jeho kresieb. Myslieť si však, že Hála nevedel o náročnosti važeckej každodennosti, že nezaregistroval javy, ako sú emigrácia, alkoholizmus či násilie, by bolo nesprávne. On totiž vo Važci normálne žil v prenajatej drevenici a ako sám v spomienkach priznal, spočiatku bol úplne bez peňazí. Absencia potreby podrobiť negatívnej kritike to, čo v tej dobe zobrazovali už mnohí slovenskí umelci, vyplývala zrejme z tradičného chápania slovenského (nepoškvrneného) vidieka a jeho sily podnecovať kreativitu založenú na sálavom teple ohniska v útulnej drevenici či na krásnych krojoch na pozadí nádhernej prírodnej scenérie. Na rozdiel od Benku, ktorý nehľadal v slovenskej prírode jej skutočnú, reálnu či len krásnu podobu, ale jej monumentálny význam pre upevňujúcu sa slovenskú kultúru, Hála vnímal Važec cez jeho vizuálne kvality a spomenutú nepoškvrnenosť.
Exoticizoval i povyšoval tamojšie obyvateľstvo, staval ho na piedestál a zobrazoval ho ako dovtedy opomínaných, no teraz už nespochybniteľných „pánov“ svojej krajiny. Práve tak je chápaný aj predkladaný olej, komponovaný celkom ako oficiálny aristokratický portrét, len s tým rozdielom, že neznáma dievčina nesedí na honosnej stoličke, ale na kope pokosenej trávy, a nad ňou stojaci neznámy mladík sa nesnaží vyzerať ako niekto dôležitý, ale hrá na píšťalke, čím len umocňuje bukolickú atmosféru tejto ódy na slovenský Važec a jeho obyvateľov. (JB)
Zoznam diel autora: