Dve podoby Bálinta Kurdiho (Nyulyi)

Rok: okolo 1900

Technika: Na zadnej strane hlava muža

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 29,5 x 27 cm.

Značené: Neznačené, vľavo dole pozostalostná pečiatka

Popis: Ak je pravda, že predmetná kresba zachytáva Bálinta Kurdiho (Nyuliho/Ňuliho)a fyziognómia zobrazeného mladíka to dosvedčuje, bez zveličenia môžeme konštatovať, že máme pred sebou podobu človeka, vďaka ktorému vznikla veľká väčšina diel Ladislava Mednyánszkeho.
Nie je jednoduché uchopiť a stručne vyjadriť podstatu portrétu, keď portrétovaným je kľúčová osoba v živote umelca. Navyše informácií o ňom máme málo, prakticky žiadne. Nezanechať nič o „ľudskom“ živote milovaného Ňuliho bolo zrejme cieľom samotného Mednyánszkeho, hlboko spirituálneho, premýšľavého a milujúceho umelca... Kurdi sa v jeho denníkoch vytratil ako pešiak, mladík z Vácu či lodník, prepodstatnil sa do „zlatého, drahého, dobrého druha, priateľa, syna, vodcu, čistej – dobrej duše...“ a takto sprevádzal „Starého psa“ až do jeho smrti v čase drastických zmien a pohybov v celej Európe v roku 1919. Bálint Kurdi zomrel asi 46-ročný na Vianoce roku 1906 na tuberkulózu a Mednyánszky s ním odvtedy viedol akýsi pomyselný dialóg, o čom svedčia početné denníkové záznamy z umelcovej pozostalosti. Odchod milovaného človeka starnúcim maliarom otriasol, no na druhej strane ho primäl k intenzívnejšiemu záujmu o duchovno, ako ukazuje aj prvý známy zápis v jeho denníku po Nyuliho smrti. Približne dva týždne po skone svojej celoživotnej lásky Mednyánszky tak trocha vzdorovito, utrápený pozemskou pominuteľnosťou, napísal: „Nie telo, ani myslenie, ale moja povaha je chorá, preto mi robí dobre zmena miesta, nové prostredie. Zmenu si praje čisto duchovný smer, pokiaľ súvisí s povahou umelca, lebo inak si povaha privykne na okolie a nenájde nové oživenie... Pokiaľ možno, nebrať do úvahy pominuteľné ľudské veci, lebo som sa s nimi už aj tak príliš dlho zaoberal, aj som z toho ochorel. Treba sa usilovať o ľudský nadhľad a duchovnú zmenu. Iba tak sa môžem dostať z tohto stavu, v ktorom som.“ Takmer všetci autori, ktorí sa zaoberali Mednyánszkeho tvorbou, počnúc Ernő Kállaim, prebrali tvrdenie, že po Kurdiho smrti vzplanula ich láska druhýkrát. V prípade Mednyánszkeho to bol zrejme aj vedome nasledovaný cieľ, došlo iba k spiritualizácii spomienok na zosnulého vyzdvihnutím jeho kladných stránok, čím Ňuli mohol vstúpiť do novej fázy svojho bytia (odhliadnuc od teozofického učenia) v Mednyánszkeho živote ako múza. Zoznámili sa v roku 1881 vo Viedni a ich životy zostali navždy spojené aj napriek tomu, že Kurdi sa v roku 1885 oženil s Erzsébet Rózsa. Manželstvo muža a ženy bolo v 19. storočí niečím, o čom sa nediskutovalo a čo sa chápalo ako najprirodzenejšia (a často jediná možná) cesta životom jedinca. Nemožno preto predpokladať, že by Mednyánszky vnímal vzťah svojej lásky so ženou ako niečo neprijateľné. On sám bol so sebou vyrovnaný, rodina ho akceptovala a Kurdi bol síce najdôležitejší, ale nie jediný muž, ku ktorému niečo cítil. Kurdi bol pre svoju orientáciu čiernou ovcou rodiny, čo muselo byť nesmierne náročné. Na margo tejto pomerne komplikovanej témy si dovolím citát z Mednyánszkeho denníka, ktorý poodhaľuje čo to z alternatívnych súdobých pohľadov na homosexualitu, ktoré aj samotnému umelcovi poskytovali akési útočisko pred pocitom nenormálnosti či pred opovrhujúcimi pohľadmi: „Heterosexualita je centrifugálna sila, ktorá spomaľuje... napredovanie. Je iba obmedzením tých výstredností, ktoré spôsobujú pád do hriechu Preto je považovaná za hriech. Predlžuje ilúziu sanzary, zmiešaný sen a zabraňuje prebudeniu. Homosexualita je skazený, ale centripetálny pud, teda je ešte vždy lepšia ako heterosexualita.“ (Apríl 1912, Viedeň)
Pozrime sa teraz na samotnú kresbu, ktorá zachytáva Kurdiho hneď dvakrát a na opačnej strane na nachádza ešte ďalšia špičková štúdia staršieho muža. Už viackrát sme v našich katalógoch hovorili o tom, že Mednyánszkeho kresba je aspoň taká dôležitá (ak nie dôležitejšia) ako maliarska časť jeho diela. Kresliarske zručnosti, ktoré nadobudol počas akademických školení (predovšetkým v Mníchove), využíval aj ako prispievateľ do novín (Vasárnapi Ujság) či spoluautor obrazových príloh odborných publikácií (Az Osztrák-Magyar Monarchia írásban és képben). Datovať Mednyánszkeho kresby je pomerne náročné, pretože až do prvej svetovej vojny išlo o motivicky príbuzné práce, vytvorené s veľmi podobnou dynamikou. Napriek tomu je v jeho skorších kresbách vidieť silnejšiu inklináciu k detailu a modelácii objemov pomocou sýtejších a menej sýtych tušových (atramentových) línií, čo badáme aj na predkladaných dielach. Je to zvláštne, ale dodnes sú nám známe len tri Mednyánszkeho diela zachytávajúce jeho milovaného Ňuliho. Okrem tejto kresby je to ešte portrét, na ktorom je Kurdi namaľovaný v tmavom klobúku s kravatou (KJM, od 1989, inv. č. 89.93, rozsiahlou publikáciou Slovenskej národnej galérie z roku 2004 datovaný do rokov 1882 – 1885), a podobný portrét nachádzajúci sa v jednej súkromnej zbierke v Bratislave. Naša perokresba zobrazuje Kurdiho v elegantnom oblečení: v rýchlych ťahoch sa črtá sako a pod ním košeľa so stojačikom – slávnostný odev bežných obyvateľov malých miest v poslednej tretine 19. storočia. Na hlave má klobúčik a na ňom pierko, ktoré dáva tušiť významnú udalosť v živote portrétovaného, možno aj jeho sobáš. Jeho črty sú ostré, pohľad skúmavý... Mednyánszkeho priťahovali (predovšetkým umelecky) typy, ktoré boli podobné práve jeho Ňulimu. Ten zostal s Medim v podobe nespočetných výrazných tvárí a nedôverčivých pohľadov paholkov, vojakov či sedliakov, ktorých Mednyánszky stretával a zachytával na plátnach a v skicároch počas svojho nekonečného putovania...
Poznámka k prezývke Bálinta Kurdiho Bálint Kurdi slúžil ako vojak v Három Nyúl Kaszárnya (Kasárne u troch zajacov) v Budapešti, zrejme preto ho Mednyánszky prezýval Nyuli (súvis s východnými učeniami, na základe ktorých si Mednyánszky a jeho priatelia dávali zvieracie prezývky, asi môžeme vylúčiť). Meno Nyuli nič neznamená, je to len deformácia maďarského slova nyúl – zajac. Slovenské verzie prezývky „Zajačik“ alebo „Zajko“ považujem za nesprávne, pretože v slovenčine majú tieto označenia silný erotizujúci podtón, ktorý však v maďarskej verzii Nyuli nie je prítomný. Keďže túto prezývku nie je možné zmysluplne preložiť (ak, tak jedine vo forme Zajo), najlepšie riešenie bude používať jej slovenský prepis Ňuli.

Zoznam diel autora:

Zimný lesPohľad na KorytnicuRovinatá krajina so stromamiVnútro lesaPotok v mesačnom sviteJazero v AlpáchHlava uhorského zemana z poloprofiluHlava mužaMuž v zamysleníNočná krajinaPredjarieDve kresby (Portrétne štúdie, Trh)Hmlisté ránoZbieranie dreva v leseSrnka v leseHlava vojakaŠtúdia koňaPodtatranská dedinaHlava mužaMuž a ženaSediaci tulákHlava muža s fúzikmi (Jósef Ballay)Štúdia stojaceho muža v klobúku z profiluŠtúdia lesaŠtúdia ležiaceho vojakaŠtúdia ruky a hlavy mladého mužaŠtúdia hlavy Jánosa Engelharta a štúdie hlávMladý muž v klobúkuCintorín v ClarensNočná krajinaStromyPo búrkeKrajina s oblakmiChlapec v klobúkuStojaci tulákŠtúdie hlávRozlúčkaŠtúdie hlávŠtúdia figurálnej kompozícieMuž s fajkou z profiluIstván Majtány (Muž s cigarou)Portrét Jánosa NémethaHlava mladého pohoničaTraja v leseOdpočívajúci muž s podopretou bradou (Simon Bloch)Portrét stojaceho paholkaPortrét Andráša HrubikaPri rieke PopradPri rieke PopradVečerná krajina s domomPortrét starého vojakaNa predmestíTatryPri rieke PopradMotív z TalianskaLávka v lesePri rieke PopradPohľad na mestečkoLesné tichoNa strážiNámestieMuž s fajkouŠtúdia stromuMesiac na jazeromTmavý lesPortrét dôstojníkaPortrét paholkaHlava chlapca v čiapkeKrajina pod TatramiTulákŠtúdia sediacehoTrenčínZajatciPaholok na úbočíDve podoby Bálinta Kurdiho (Nyulyi)Portrét muža v čiapkeZasnežená dedinaHlava mládenca z profiluKryhy na rieke PopradChlapec v klobúku