06. Jún 2023, 19:00
Poradové číslo: | 31 |
Odhadovaná cena: | 10 000 – 13 000 € |
Konečná cena: | 19 000 € |
Rok: 1956-1957
Proveniencia: gobelín bol zakúpený pre kanceláriu prezidenta Antonína Novotného (pravdepodobne v roku 1957), súčasný majiteľ ho získal od prezidentovho syna.
Technika: Gobelín (ručne tkaný)
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 280 x 246 cm.
Značené: Značené vpravo dole „Mrázová“, vľavo dole „JH“
Popis:
Slovenská umenoveda, spoločnosť i trh s umením majú voči Lei Mrázovej (rod. Krššákovej) obrovský dlh, ktorý by bolo načase začať splácať. Na jednej strane preto, lebo skôr či neskôr zomrie aj posledný človek, ktorý ju osobne poznal a zažil ako umelkyňu, na druhej strane preto, lebo nepoznanie jej tvorby a osobnosti ochudobňuje predovšetkým nás. Je smutné, že väčšina písomných zmienok, ktoré majú akú-takú výpovednú hodnotu o jej tvorbe a význame, pochádza zo 40. rokov (zomrela v roku 1995!), pričom si netreba predstavovať obsažné monografie, ale len niekoľkostranové úvody k albumom obrazov, resp. zopár článkov v súdobej tlači. Lea (ako sa často podpisovala na svojich dielach) nebola Prešporáčkou, do hlavného mesta sa prisťahovala až v roku 1939 a jej sľubne sa rozbiehajúcu kariéru prerušil nástup komunistickej diktatúry. Dnes už len ťažko vieme povedať, či za jej postupným vytrácaním sa z centra umeleckého diania stál násilný režim a ubúdajúce príležitosti alebo umelkynina obľuba alkoholu (možno druhé záviselo od prvého). Tvorba Ley Mrázovej a jej angažovanosť ako redaktorky (Živena) či prekladateľky vypĺňali v našej kultúre miesto patriace ženám, ktoré si svoje poslanie (vo feministickom duchu) uvedomovali, čo Lea podporovala aj svojimi vyhláseniami v tlači. Stala sa dokonca neoficiálnou portrétistkou žien v prostredí, kde bola dominancia mužov absolútna. Konštatovanie, že jej tvorbu poznáme len zbežne, je pravdivé, ale napriek tomu nám pri pohľade na jej doteraz publikované práce nemôže uniknúť akési zriedenie či rozpad farieb a tvarov na neskorých dielach oproti medzivojnovému obdobiu. Kým Mrázovej predvojnové umenie malo pomerne jasnú, sebavedomú štruktúru a do obrazov bola vmaľovaná akási neustále prítomná uvoľnenosť, jej neskoré kytice či sporadické portréty pôsobia ako nekoordinované nanášanie farieb v rôznych množstvách, pričom konečný obraz vyplynul z rutinnej činnosti, nie z umeleckého zámeru. Jej neskorá tvorba je však energická, bohatá a mala by mať svoje miesto v našich dejinách umenia. Lebo akékoľvek boli pohnútky autorky maľovať odviazane „iba“ kytice, je to svedectvo toho, na čo naša spoločnosť v danej dobe mala, akokoľvek to môže byť pre nás dnes ťaživé. Pri nedávnom preberaní jednej z autorkiných mnohých kytíc pre potreby našej on-line aukcie sa moja inak veľmi kritická (ale spravodlivá) kolegyňa Nina Gažovičová zahľadela na obraz a konštatovala, že Leine neskoré diela vlastne stačí len prerámovať do iného rámu a pozrieť sa na ne so záujmom a bez predsudkov. Je to len dôkazom, čo všetko dokáže vstupovať do vnímania diela toho ktorého autora/autorky: „dielacke“ rámy z čias socializmu nepristanú všetkým obrazom. Pomerne rozsiahly úvod som považoval za dôležitý preto, lebo bez predstavy o tom, kto Lea Mrázová bola a čo sa stalo s jej tvorbou, nie je možné pochopiť jedinečnosť gobelínu Jánošíkova družina. Toľkokrát skloňovaná heroická slovenská výtvarná moderna nemala len hrdinov, ale aj hrdinky. A Lea Mrázová jednou z nich nepochybne je. Jej zaradenie do Generácie 1909 je skôr teoretické a veľmi okrajové, omnoho dôležitejšie boli jej zahraničné školy a kontakty, ktoré dodali jej tvorbe odvahu a svojský charakter postavený na farebných plochách a škvrnách. Táto črta v jej tvorbe vydržala približne do 50. rokov a práve ponúkaný gobelín je toho dokladom. Jánošíkova družina obsahuje všetko, čo ponúkla jej včasnejšia tvorba. Možno je trocha ochudobnená o voľnosť, čo však vysvetľuje rok vzniku diela. Práve ten nám totiž môže objasniť datovanie kartónovej predlohy ponúkaného gobelínu, ktorá sa nachádza v zbierke Slovenskej národnej galérie (Jánošíkova družina, 1956, gvaš na kartóne, 206,4 x 283,6 cm, K2503), do roku 1956. O rok neskôr sa prezidentom ČSSR stal Antonín Novotný, pre ktorého kanceláriu bolo výsledné dielo zakúpené. Gobelín je vzhľadom na svoj formát i spôsob tkania majstrovským dielom, ktorého výroba bola nesmierne náročná. Už samotný fakt, že išlo o dar prezidentovi republiky, napovedá, že máme dočinenia s významným dielom od významnej autorky. (JB)
Zoznam diel autora: