Žltý most

Rok: 1946

Technika: Olej na kartóne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 35,5 x 47 cm

Značené: Značené vľavo dole „M. A. B.“

Popis:

„Bazovského výtvarný prejav je z roka na rok zrelší a podmanivejší. To preto, lebo jeho dielo vyrastá pod bezprostredným dotykom skutočnosti. Takmer po celý rok je umelec vonku v prírode a medzi ľuďmi. Kreslí, zaznamenáva, maľuje. Neopisuje naturalisticky skutočnosť. Vidí ju po svojom. Okom básnika, ktorý tvorí novú skutočnosť: skutočnosť nenapodobiteľného a neopakovateľného umeleckého činu.“

K. Vaculík

„Mne sa mnohí maliari páčia a obdivujem ich dielo, ale napodobňovať ich nechcem. Lebo ani podnety, ktoré determinujú moju tvorbu, nie sú tie isté ako tých tam.“M. A. B

Viacnásobne publikovaná olejomaľba Žltý most je bezpochyby galerijným dielom M. A. Bazovského z povojnového, umelecky mimoriadneho obdobia rokov 1946 – 1947. Aj keď druhá svetová vojna sa konečne skončila, spoločenské traumy, morálne delikty a dilemy v domácom prostredí celkom prirodzene ešte nadlho oddialili radostný pocit z oslobodenia. Ani Bazovskému sa tento čas nespájal s pocitom uvoľnenia. Ťažká choroba ho priviedla takmer na pokraj zúfalstva a spôsobila skoro dvojročnú výtvarnú pauzu. Umelec bol dlhší čas v kritickom stave – v decembri 1944 je jeho zdravotný stav veľmi vážny, situácia sa nezlepšuje ani v priebehu nasledujúceho roka. Až v januári 1946 sa začína pomaly zotavovať a naberá silu k výtvarnej činnosti, hoci pocit rovnováhy ešte stále nenachádza.... Po takmer dvojročnej pracovnej nečinnosti začína opäť pravidelne kresliť, vracia sa k inšpirácii umením starého Egypta, tentoraz však celkom bez predchádzajúcich nacionalistických konotácií. Je celkom prirodzené, že po druhej svetovej vojne sa liberálne orientovaná časť kultúry pokúša o návrat k modernistickým snahám.V Bazovského prípade to značí najmä opustenie teplých červených, okrových a hnedých tónov v prospech žiarivých žltých, zelených a modrých odtieňov. Najvýznamnejšie obrazy z tohto roka – Práčky, Noc, Námestie a nami predkladaný Žltý most – sú postavené čisto na strohej kompozícii. Rozhodujúcou sa stáva obrysová kontúra ohraničujúca tvar a voči nej postavená kontrastná agresívnejšia farebná škála, oveľa bohatšia a intenzívnejšia ako v minulosti. Tmavé pozadie verzus žiarivé farebné akordy – studené žlté a zelené. Základnými prvkami obrazovej výstavby sú tvar a plocha, ktorá je následne stvárnená do jednoduchého, konkrétne vymedzeného, no stále nie stroho ohraničeného tvaru. Rok 1946 je významným medzníkom v Bazovského tvorbe z viacerých príčin . Práve vtedy začína nové obdobie syntézy, ktoré následne poznačilo celé desaťročie jeho snaženia... Ako upozorňuje autorov monografista Karol Vaculík, „pre podstatu Bazovského úsilia je príznačné, že už od roku 1946 stretáme sa u neho súbežne s novou vlnou syntetizujúceho názoru, ktorý je osobným postihovaním a pretlmočovaním videnej skutočnosti. Štyridsiate roky sa u Bazovského stávajú prechodným obdobím, v ktorom si vyskúšal statické možnosti dekoratívnej plošnej maľby.“ Umelec nastupuje cestu defolklorizácie, hľadá celkom nové námetové východiská a spôsoby spodobovania skutočnosti – do popredia sa znova – a v rovnako vyhranenej podobe – dostáva otázka kompozície umeleckého diela. Prehlbuje sa u neho najmä filozofická hĺbka vizuálneho vyjadrovania, ako aj intenzita zážitku z maľby, prameniaca z odhodlania ostať úprimný v pozorovaní a novátorský v prenose odpozorovaného na plátno. Ani návrat tvorivých síl nič nezmenil na fakte, že Bazovského život nebol jednoduchý ani radostný. Okrem ťažkej choroby to boli najmä ľudia, zákerní a závistliví, čo mu strpčovali aj tak náročný a neradostný čas „pokusmi o jeho občiansku a umelecká likvidáciu“. Vaculík spomína sériu najnepredstaviteľnejších ohováračiek v domácom martinskom okruhu, ktorú ďalej vystriedalonecitlivé stanovisko provizórnych výtvarných orgánov v Bratislave otvorene pranierujúcich jeho umelecký prístup. Aj jeho prvá verejná výstava po oslobodení v Bratislave (BUK, september – október 1946), prezentujúca kresby, tempery a akvarely, sa stretla skôr so spochybňujúcim stanoviskom (kritika I. W. Kráľa). Na scénu navyše začínajú vstupovať mladší umelci – maliari Generácie 1909, ktorí si získavajú čoraz viac pozornosti. Napriek všetkým nepriaznivým okolnostiam sa Bazovského tvorba rozvíjala ďalej, samostatne a autochtónne v celkom individuálnej, odvážnej podobe. Vo svojej podstate sa dodnes vymyká klasickej norme, narúša konvenčnú predstavu o „slovenskom“ obraze a „slovenskom“ umení, a pritom ostáva nespochybniteľnou a trvalo hodnotnou. Sám autor, ktorý si takmer prorocky jasne uvedomoval, že hlavným problémom domáceho výtvarného snaženia je izolovanosť, vždy volal po konfrontácii, kontaktoch so zahraničím. Odmietal odtrhnutosť sveta, ale aj bezduché kopírovanie západných vzorov. Jasne chápal nevyhnutnosť osobitosti vlastného prostredia a vyzýval - „nech sa len slovenské výtvarné umenie riadne konfrontuje s umením európskym, lebo len tak môže docieliť svetovosť...“NG

Zoznam diel autora:

Krajina so slnkomMuž s červeným kohútomDedinaLeštinyNa poleZátišie so sviečkouŽltý mostZrúcaninyOkopávanieOdpočívajúci pastier pri potokuPodvečerHlava ženyLiptovSvätá MaraLiptovNáš hrobárChalupy na jarKolískaZáhumnieZáhumnieNáš hrobárStodolaNa dedineJar na kraji dedinyObnôckaSalašSalašSenníkPoludniePortrét spisovateľky Hany GregorovejPráčkaŠtúdia ženyZvážanie senaPodvečerHrboltováNa lazyNa OravePastierkaŽena s húskouFujarášPochmúrny deňPod HrdošomSamota (gazdovstvo v zelenom)PodvečerZ LiptovaKošútyHrabaniePodvečerNocTopoľŽltý most